10. 11. 2012

Steporis / Šaman, kozy a sny o peniazoch



U Paľa však čakala Epoia zásielka od Šamana.
Šaman, okrem každodenného konzumovania väčšieho množstva piva, venoval sa aj chovu kôz. Kozy (myslené v tomto prípade len tie bradaté, prípadne rohaté :-) ) mu boli z akéhosi dôvodu sympatické. Napriek tomu, že si z neho svojho času robil žarty neskôr už nebohý Ďuri, Šaman sa o svoje zvieratá príkladne staral a s láskou sa o nich vyjadroval. Boli to preňho akoby členovia rodiny, rovnako ako Vrah, ale s tým už nechcel mať Epoi nič do činenia. Úplne mu stačil jeden jediný kontakt (aj to len zrakový) s Vrahom, ktorého len s veľkou námahou udržiaval Šaman v takej vzdialenosti, aby návštevníka neroztrhal. Bola to vlastne suka, ktorú si priviedol domov zo zvieracieho útulku. Patrila do niektorého z tých  málo plemien-vrahov, ktoré boli nevypočitateľné a spôsobovali každý rok ťažké poranenia, ba aj smrť nevinným ľuďom. Preto ju Epoi nazýval Vrahom.
U Paľa čakal Epoia skrátka balíček kozieho syra. Občas, keď sa stretol so Šamanom a jeho kozy mali práve dostatok mlieka, objednal si uňho tak polkilový kúsok syra. Bol trochu iný ako ovčí, ale tiež chutný. O kozie mlieko nemal Epoi záujem. Nedokázal ho vypiť. Šaman chodieval dosť často autobusom na nákupy do centra Riťsvety, pretože na hornom konci bolo zásobovanie skromné. Priniesol teda zakaždým syr do záhradkárskych potrieb a odtiaľ sa už lahôdka poľahúčky dostala do správnych rúk. Okrem bežnej konzumácie, používal Epoi kozí syr aj na halušky, namiesto bryndze – len tak , rozmrvený a posolený. Raz za čas mu to dobre padlo. Vedel, že sa takýto syr používa aj do rôznych šalátov, ale to už nebola jeho šálka kávy. Šaláty skrátka nemusel, a už vôbec nie tie, ktoré obsahovali aj cestoviny. Výnimku tvoril nezdravý vlašský šalát s majonézou a zemiakový. V rámci zdravého stravovania však jedával i cviklový šalát. Obsahoval ešte sterilizovanú mrkvu a hrášok, sladkokyslé uhorky, trochu olivového oleja, koreniny a soľ.
× × × × ×                 
Na druhý deň ráno, hneď po prebudení, chodila po rozume Epoiovi stále tá istá skladba – Sunrise - od Nory Jonesovej. Nemohol sa toho nákazlivého motívu svojej obľúbenej interprétky zbaviť, ani keď uvažoval nad sumou 750 miliónov. Takúto sumu, obohatenú ešte o nejaké drobné státisíce, videl totiž vo sne na svojom výplatnom vrecúšku. Nevedel povedať, v akej mene sa mu to prisnilo. Taká suma však predstavuje skoro v každej mene sympatickú platobnú schopnosť. Mať skutočne taký mesačný príjem, veď to by bolo približne 25 miliónov na deň... Pokúšal sa predstaviť si, na čo všetko by mohol peniaze použiť,  ale jeho predstavivosť bola na taký nehorázny a sústavný prísun financií slabá. Toľko sa predsa ani nedá stále míňať! Vzápätí si však uvedomil, na čo všetko vo svete treba peniaze a zahanbil sa, že bol taký úzkoprsý. Ani 750 miliárd eur mesačne by nevyriešilo čo len tie najpálčivejšie problémy ľudstva a celej planéty...
Napriek tomu, že si uvedomoval potreby celej planéty, skúsil si Epoi predstaviť rozľahlú vilu, v ktorej by na prízemí býval v 5-izbovom apartmáne a na poschodí by boli maliarske ateliéry a dielňa tichých ručných prác – vyšívanie, pletenie, háčkovanie,  paličkovanie. Najmä paličkovanie ho fascinovalo. Vždy stál v nemom úžase nad snovými krajkami, ktoré dokázali vyčariť spravidla ženské ruky z obyčajnej nite. Obďaleč si predstavoval tzv. hlučnú budovu, v ktorej by sa nachádzali sochárske ateliéry, kamenári, dielňa na spracovanie dreva, skúšobná miestnosť pre hudobnú skupinu a ideálne odhlučnené nahrávacie štúdio.
Do areálu by patril ešte krytý polkruhový amfiteáter s pódiom na najrôznejšie podujatia, kaviareň s prístupmi na internet, kombinovaná s klasickou knižnicou a antikvariátom. V tesnej blízkosti kaviarne by bol ešte bufet s miestami na sedenie, v ktorom by sa podávali jednoduché podomácky pripravované jedlá v obmedzenom sortimente: každý deň dva druhy polievky, dva druhy mäsitých a ďalšie dva bezmäsitých jedál. Bolo by vopred určené, ktoré jedlá sa v ktorom dni v týždni ponúkajú. Napr. pondelok – hrachová,  paradajková, fašírky so zemiakovým prívarkom, restovaná kuracia pečeň s ryžou či zemiakmi, zemiaková placka plnená dusenou kapustou a hoci hubovo-zeleninové rizoto. V utorok zas dajme tomu držková a zeleninová, sviečková na smotane s knedľou, knedle zo zemiakového cesta plnené zomletou mäsovou či rybacou plnkou, ryžový nákyp a napr. strapačky s kyslou kapustou. A takto by si návštevníci privykli, že podľa toho, ktorý deň v týždni navštívia bufet, dostanú tam určené druhy jedál.
Pri takých príjmoch, aké sa Epoiovi prisnili, by vôbec nepotreboval na bufete zarábať, ceny by pokrývali len všetky výdavky, vrátane odvodov. Predstavoval si ten ruch, aký by vládol v celom areáli a on by bol vo svojom živle. Žiaľ, na uskutočnenie tohto sna mu zatiaľ chýbala jedna maličkosť – peniaze...

Žiadne komentáre: