Hastonovo: rod, gender a čojaviemčo ešte..

Hastonovo: rod, gender a čojaviemčo ešte..
ja som z toho dosť nešťastný a neviem, ako to odstrániť

rod, gender a čojaviemčo ešte..

V ostatnom čase sa môže človek občas stretnúť s názormi, že žijeme vo svete mužov a ženy sú vlastne diskriminované aj v jazyku, vo výrazoch, ktoré poukazujú na nadvládu mužov a čojaviemčo ešte.
Zišlo mi v tejto súvislosti na um pozrieť sa bližšie na stav výraziva v našom jazyku a čo nevidím? Predovšetkým som bol nútený konštatovať, že výrazov v ženskom gramatickom rode nie je o nič menej než v tom mužskom. Malá ukážka to snáď dokáže dostatočne ilustrovať:
- spokojnosť, radosť, láska, nenávisť, odvaha, hanba, zvedavosť, závisť, hlúposť, múdrosť, pravda, lož, túžba, sexualita, pohlavnosť, rodina, samoľúbosť, škola, hra, jar, jeseň, zima, búrka, opica, líška, korytnačka, sliepka, keramika, strana, stránka, faloš, inovať, námraza, osuheľ, voda, milosť, pôžička, veľkosť, Zemeguľa, hodina, minúta, sekunda, chvíľa, chlebáreň, papuľa, múza, inšpirácia, pľuha, obrana, dôvera, nevera, zbraň, vražda, smrť...
- úspech, smútok, žiaľ, zápor, klad, súhlas, strach, domov, názor, poklad, peniaz, svet, vesmír, nápad, srieň, sneh, ľad, dážď, pokoj, kľud, záver, úver, oheň, blesk, hrom, pes, vlk, medveď, jazvec, slon, porcelán,  deň, mesiac, rok, papľuh, útok, šport, počítač, bozk, štít, pôrod, život...
Nemôžem tu vymenovať väčšinu slovnej zásoby, okrem slov v strednom rode, pretože by to bolo nečitateľné (a či nečítateľné).
Mám však pocit, že neuveriteľné výtvory typu "hostka" ( http://haston.bloguje.cz ) sú nielen smiešne, trápne a neprirodzené, ale aj neopodstatnené. Nič nie je dobré, keď sa to robí nasilu - dokonca ani niektoré vyjadrenia, či sa už tvária ako spisovné, alebo nie.

Ach jaj...

Keď tak počúvam vyjadrenia profesionálnych používateľov jazyka, často sa pýtam, za čo berú tí ľudia peniaze? Nemali by ich dostávať za správne používanie nášho jazyka? Ovplyvňujú predsa verejnosť a dokážu pomáhať učiteľom spisovného jazyka - pokiaľ však ich pedagogickú prácu neznehodnocujú vlastným chybným vyjadrovaním svojich či cudzích myšlienok, vnášajúc tak zmätok do vedomostí najmladšej generácie.
Dnes som napríklad počul v popoludňajšom vysielaní rozhlasu, ako v rozhovore s meteorológom použil moderátor relácie (M.H:) takéto slovné spojenie" "ani psa nehodno vyhnať VONKU".
Nie je mi jasné, prečo by mal niekto vyháňať psa, keď ten je už vonku - ledaže by ho chcel vyhnať za plot, na ulicu. To by však v súvislosti s nepríjemným počasím nemalo žiadnu spojitosť, a teda nedáva to zmysel. Pochopil by som, keby ten pes bol vnútri a dotyčná osoba by ho zamýšľala (ne)vyhnať von...
Alebo zlozvyk, ktorý sa šíri až neskutočne rýchlo, bohužiaľ, medzi profesionálnymi používateľmi jazyka - pýtajú sa na AKTUÁLNE počasie, aktuálne informácie či výsledky, aktuálnu situáciu, atď... Pýtam sa, koho by zaujímali neaktuálne informácie či športové výsledky, neaktuálna dopravná situácia alebo počasie? Načo takú samozrejmosť neustále zdôrazňovať?
Ďalšiu nepochopiteľnú informáciu sa dozvedám tiež dosť často z médií. Ide o vyjadrenia typu "dva roky DOZADU robili to a to". Mám tomu rozumieť tak, že dva roky cúvali? Veď to je donebavolajúci nezmysel!
Poďme však ďalej. Určite ste aj vy počuli, ako niekto pri vyslovovaní desatinného zlomku nevedel skloňovať. Napríklad: štyri CELÁ dvadsať, päť celá štyri, ap. Kde to žije, keď sa vyjadruje tak primitívne, ako stroj? Nevedieť, že prídavné meno "celá" sa mení v súlade s predchádzajúcou číslovkou (teda štyri celé..., päť celých...), to je podľa mňa hanba.
Keď už spomínam takéto záležitosti, nedá mi nespomenúť aj jednu "barlu", ktorú v poslednej dobe často používajú novinári. Ide o výrazy PREZENTÁCIA a PREZENTOVAŤ. Tie sú síce spisovné, ale nie jediné schopné vyjadriť určitú činnosť. Už ako keby dotyční zabudli na normálne domáce výrazy, ktorými sa dá vyjadriť skutočnosť, že niekto predstavil na výstave svoje či cudzie diela, vyjadril svoj názor na verejnosti, či inak dal najavo postoj k určitej záležitosti.
Neviem, ako vy, ale mne keď bude niekto servírovať (predkladať) deň čo deň, hoci aj moje najobľúbenejšie jedlo, musí sa mi nakoniec prejesť a sprotiviť. Im sa však spomínané dva výrazy neprejedli... Prečo asi? Pretože majú chudobnú slovnú zásobu alebo sú leniví samostatne rozmýšľať. Preto potrebujú slovnú barlu, alebo - čo je ešte horšie - usilujú sa (tak ako sa kedysi iní strkali Východu niekam) strkať Západu do takého istého otvoru... Skrátka poturčenec horší od Turka.
Napriek skeptickému tónu týchto riadkov , verím, že sú to len detské choroby, z ktorých sa raz vyliečia tí, ktorí majú moc ovplyvňovať verejnú mienku, a to aj v jazykovej oblasti. Jazyková gramotnosť by mala byť preto prvoradou podmienkou pri prijímaní novinárov do zamestnania.

Som zmätený...

Už niekoľko dní sa v médiách spomínalo, ako budú českí poľnohospodári, roľníci či farmári protestovať proti nízkym výkupným cenám kravského mlieka v celej EÚ, ale najmä v ČR. Keď k tomu včera nakoniec došlo, neveriacky som sledoval na obrazovke, ako jazdia po poli a zalievajú pôdu mliekom...
Zrazu som zneistel. Na jednej strane farmári sa sťažujú, že výkupné ceny mlieka sú nižšie než ich výrobné náklady (a teda, že nemôžu z toho vyžiť) a človeku ich je ľúto, pretože sa starajú o výživu, ktorá je predsa základnou podmienkou na prežitie celého ľudstva - na druhej strane však nedokážem pochopiť, ako môže byť pre chovateľov hovädzieho dobytka finančne výhodnejšie ZBAVIŤ SA vyprodukovanej potraviny BEZPLATNE, než PREDAŤ JU, čo aj ZA NÍZKE CENY?
Keby boli darovali to mlieko do detských domovov, školských jedální a nemocníc (ktoré zápasia s každou korunou), bolo by to aspoň zmysluplné. Alebo im toto plytvanie niekto financuje? Neviem, či mám snáď nemoderné názory, ale mne sa toto počínanie javí ako neúcta k vyprodukovaným potravinám a k ľudskej práci. Dokonca, keby boli dali tú tekutinu vypiť teliatkam (ktorým je aj tak prvotne určená), mohli ušetriť na inom krmive a teľce mohli byť zdravšie a lepšie rásť.
Okrem toho, na poliach, kde sa pestujú poľnohospodárske plodiny, sa nachádza v pôde veľké množstvo myší, hrabošov, ap. Takýmto zalievaním ich vlastne farmári prikrmujú, resp. prilákajú ich na zaliatu plochu a položia tak základy možnej väčšej budúcoročnej straty na úrode pestovanej plodiny.
Teraz som zmätený, čo si mám o celej akcii myslieť a možno nie som sám...

Peniaze, Slováci a Maďari

   V Slovenskej republike je od 1.januára/ledna 2009 zavedená platná mena euro (€). To je všeobecne známe nielen v zahraničí (až z Afriky odo mňa cez internet pýtali černošky peniaze - a vedeli, že tu máme zavedené euro...), ale dokonca aj v Slovensku.
     Zaráža ma však na niektorých mojich spoluobčanoch (a nie je ich, bohužiaľ, tak málo), že aj 90 rokov po rozpade "žalára národov" Rakúsko-Uhorska na nich ešte stále negatívne vplýva maďarizácia, o ktorej som predpokladal, že sa už dávno prepadla na smetisko dejín.
     Veď posúďte sami: Slovák keď povedal "jedna korunA", Maďar to vyslovil "egy koronA" (eďkorona); tam, kde sa v slovenčine povedalo "tri korunY", v maďarčine to bolo "három koronA". Takisto "šesť korúN" - "hat koronA"... Skrátka maďarčina pri číslovkách nemení nijako tvar počítaného podstatného mena.
     Prejdime teraz do súčasnosti. Koľkokrát počujem: ten tovar stojí "tri eurO", alebo hoci "desať eurO". Celkom ako v maďarčine. Že by Slováci ešte nezistili, že už sú sami sebe pánmi, a to aj v jazykovej oblasti? Alebo, nebodaj, ich prechod na novú menu tak dezorientoval, že zabudli na skutočnosť, že v slovenčine (ako v mnohých ďalších slovanských jazykoch) sa podstatné mená skloňujú a majú aj množné číslo?
     Zrejme neovládajú skloňovanie podstatného mena "euro" - aspoň v množnom čísle to tak vyzerá. Hádam si teda pripomenieme tvary skloňovania tohto slova v množnom čísle: eurá, bez eur (ja by som kľudne dokázal použiť tvar eúr), k eurám, o eurách, s eurami.
    Nerobím si však zbytočné ilúzie o masovej čítanosti tohto blogu, a teda ani o jeho väčšom vplyve na vyjadrovanie tej časti mojich spoluobčanov, ktorí sa ešte nevymanili spod jarma pomaďarčovania...:-)

Hubárska sezóna

Je tu obdobie, ktoré mám z celého roka asi najradšej. Dozrelo ovocie, dorástla zelenina, ale najmä začali rásť vo väčšom množstve huby. Vtedy si nemôžem pomôcť a musím chodiť do lesa a zbierať a zbierať... Zrejme nie som v tomto ošiali sám.
To sú veci vo všeobecnosti známe a tak trochu o nich píšem na http://haston.bloguje.cz - zaujalo ma však čosi iné. Stretávam sa občas s ľuďmi, ktorí namiesto huby hovoria "hríby" a na hríby (či už hríb dubový, smrekový, sosnový a i.) povedia, že sú to "dubáky". Výnimkou sú len hríb siný (siniak) a hríb zrnitohlúbikový - tie sú zase "modráky". Samozrejme pre intenzívne zmodrenie dužiny po poranení.
Už som sa viackrát pokúšal vniesť do tohto chaosu v názvosloví aký-taký poriadok, ale s ľuďmi je to ťažké. Mal som spolupracovníka, ktorý bol okrem hubára našťastie aj rybár. Prečo našťastie? Predstavuje totiž jediného môjho známeho z tých, ktorí tak nesprávne pomenúvali huby, čo sa aj naučil, ako ich nazývať správne a pochopil tiež prečo.
Zhovárali sme sa o hubách, bolo to v takomto období, keď sa blížia meniny Václava a po ňom Michala, a reč bola práve o podpňovkách, alebo podľa kalendára václavkách (michalkách, openkách, hromadinkách či podpníkoch). Ten môj známy vtedy vyhlásil: "Václavky nie sú až také chutné hríby ako dubáky, alebo kuriatka." Keď som mu oponoval, že václavky vôbec nie sú hríby, usadil ma hneď, že sú to hríby a basta. Všetko sú predsa hríby. Nijako si to nechcel dať vyhovoriť. Div, že ma nezačal považovať za nejakého menejcenného chudáka, ktorý takú jednoduchú vec nedokáže pochopiť.
Keď som si už pomaly nevedel s ním rady, zišlo mi na um, že je náruživý rybár, a preto som sa ho len tak mimochodom spýtal: "Taká šťuka, to je dravý kapor, však?" Do neho akoby niekto pichol. "Čo to rozprávaš za hlúposti, veď šťuka je šťuka a kapor je kapor!" A mne nebolo viac treba. Už som vedel, že je môj. "No vidíš, a václávka je václavka a hríb je hríb. A všetko sú to huby, tak ako šťuka a kapor sú ryby." To bol rybár. Ako to však vysvetliť nerybárom?

O robotoch,a iných skutočnostiach

Keď som sa tak započúval občas do textov piesní, ktoré zneli (ako zvuková kulisa pri mojej najrozličnejšej činnosti) z tranzistoráka, s údivom som sa dozvedal široké spektrum informácií. Napríklad, vedeli ste, že slovenskí textári už sa púšťajú aj do takých tém, ako je robotizácia a dokonca sa zaujímajú i o citový (ľúbostný) život týchto zložitých elektronických zariadení?
Aj ja som si to uvedomil, až keď som začul progresívny text: "neverím, že si nebola vyrobená pre mňa...". Boli v tom texte aj ďalšie perly, ale bohužiaľ som si ich nezapamätal.
Nie všetci textári sa však dokážu tak bravúrne vyjadrovať (aspoň dúfam, že nejde stále o toho istého autora). Dozvedel som sa totiž od mladej speváčky, že "len ty smieš zostať na mne" - to je celkom jednoznačné a zrozumiteľné. Akosi som však nepochopil, prečo sa tam znenazdajky objavilo ďalšie slovo: "závislý...". Zrejme chýbali ešte tri slabiky, tak textár doplnil text prvým slovom, ktoré mu prišlo na um. Čo na tom, že nikto nevie kto je závislý a od čoho. To by tam podľa mňa nemalo chýbať, ak má poslucháč porozumieť textu.
Ďalší text ma presvedčil, že sa už do písania textov piesní púšťajú zrejme aj cudzinci, ktorým sa zatiaľ nepodarilo zvládnuť celkom suverénne našu reč a používajú preto akúsi "pigeon slovak". Neveríte? Hľa: namiesto jednoduchého spojenia podaj mi ruku, vyčarí zahraničný textár toto - "daj ruku do mojej ruky".
No nie je to rozkošné??

Prečo nie aj "ťíto"?

Dnes je to môj prvý príspevok v týchto končinách a dúfam, že nie posledný...
V ostatnom čase sa stále viac rozmáha nesprávna výslovnosť niektorých tvarov ukazovacieho zámena: "tie", "tieto". Je neuveriteľné, ako ľahko sa šíri taká chybná výslovnosť - podobne ako dnes tak často skloňovaná chrípka typu A (prasacia). Ľudia majú tendenciu kopírovať nesprávne veci na úkor tých správnych. Aj v tomto prípade sa úplne bezdôvodne rozhodli mnohí užívatelia slovenského jazyka vyslovovať spomenuté tvary zámena mäkko, teda "ťje" a "ťjeto".
Niekto by si mohol myslieť, že je to snáď vplyv nejakého nárečia, ale ktoré nárečie by vyslovovalo mäkko tvary pre ženský a stredný rod a tvrdo pre rod mužský? Také jednoducho neexistuje. Nikto totiž nevyslovuje "ťí" a "ťíto". Tak prečo potom mäkčia ľudia v už spomenutých tvaroch?!? Dokáže mi na moju otázku niekto odpovedať?