John Sergej Seretenko, magister rytier Dvonč, Ali paša, Mustafa Sýrsky, biliardista-začiatočník končiaci hru, alias Traki...
Takéto aj iné mená a názvy trielili Epoiovi hlavou pri prechode zo spánku do bdenia. Samozrejme, že na Joyceovho Finnegana nemal. Všetky tieto mená a prezývky patrili jednej a tej istej osobe. Išlo o Erka Hryna, ktorý bol kedysi Epoiovým spolužiakom, na základnej aj strednej škole. Ten teraz býval aj s rodinou v najmocnejšom štáte sveta.
Kuriózny bol však spôsob, akým sa dostal natrvalo do cudziny. Jeho dcéra najprv študovala v tej krajine a zaľúbila sa do domáceho občana. Aj s ním žila, len tak nadivoko, pretože dotyčný bol ženatý. A to sa ukázal byť problém, keď končila štúdium na vysokej a končilo jej zároveň aj povolenie na pobyt v krajine. Keby sa bola mohla vydať zaňho, získala by povolenie na pobyt automaticky. Čo teraz urobiť, aby vlk zostal celý a koza nažratá? Milej dcére sa domov vrátiť nechcelo a jej amantovi sa zase zrejme nechcelo rozvádzať.
Ženy v Erkovej rodine (manželka a dcéra) teda vyhútali plán, ktorý nemal chybu. Hryn zhodou okolností patril vo svojej rodnej krajine k národnostnej menšine, ale nikto by to pri rozhovore s ním nespoznal, pretože úradným jazykom hovoril bez chyby a nikdy žiadne problémy pre svoju národnosť nemal. Nahovorili ho však, aby sa sťažoval na národnostný útlak, aký musí dennodene zažívať v tom štáte a že by preňho bolo najlepším riešením emigrovať do krajiny bohatej a zasľúbenej, plnej demokratických a občianskych slobôd. Toto sa mu (ktovie, možno aj so šťastím – alebo to bola chvíľa dobrého rozmaru Veľkého Hýbateľa?) podarilo priviesť do úspešného záveru, vyjadreného povolením na pobyt vo svojej budúcej možnej vlasti. Jeho manželka a syn, ktorý mal vtedy ešte len pred povinnou vojenskou službou, si vzápätí podali žiadosť o získanie práva na trvalý pobyt v onej krajine. Odôvodňovali svoju žiadosť skutočnosťou, že v opačnom prípade by sa jednalo o rozdelenie rodiny...
Nakoniec uspeli obaja, ale do krajiny svojich ekonomických snov pocestovala len Erkova manželka sama, pretože synátor si musel najprv odkrútiť vojenskú službu a až potom sa mohol vysťahovať... No nie je to krása?!? Ani románopisec by nevymyslel lepšiu fintu.
Tak sa stalo, že sa celá rodinka usídlila na západnom pobeží superštátu v teplom podnebí, blízko svetoznámych filmových ateliérov. Medzitým sa milenec ich dcéry so svojou veľkou láskou definitívne rozlúčil, takže vlastne odpadol aj prvotný dôvod, pre ktorý celú túto konštrukciu svojho exodu tak dômyselne vybudovali.
Toľko na vysvetlenie, prečo sa Epoiovi snívali všetky tie prezývky bývalého spolužiaka, ktorými sám seba pomenúval v puberte. Večer predtým totiž zažil Epoi prvý prípad globálnej komunikácie na vlastnej koži, keď mu Erko zatelefonoval cez pol zemegule. Pre Epoia to v tom čase bola veľká udalosť, pretože dovtedy si len písali klasickou poštou a zapôsobilo to zrejme aj na jeho podvedomie. V tom čase ešte Epoi nemal internet, ale možno aj táto udalosť ho trošku viac posunula k rozhodnutiu zaobstarať si to pripojenie, napriek nárastu výdavkov. Keby nebol už nejaký čas poberateľom dôchodku, nebol by mohol ani len snívať o internete. Mal síce ešte veľa splátok na zameškané platby viacerým adresátom, ale dokázal sa uskromniť.
× × × × × ×
S internetom sa Epoiovi otvoril celkom nový svet. Spočiatku sa nevedel nasýtiť možnosti surfovať a navštívil priam neuveriteľné množstvo stránok – limitoval ho len predplatený objem dát, ktoré mohol mesačne použiť bez toho, aby musel doplácať. Ďalšia úžasná vec bola preňho Skype. Vďaka nemu mohol písomne komunikovať v reálnom čase s celým svetom. V tom čase ešte nemal namontované slúchadlá ani mikrofón. Najviac tak komunikoval s Esper a potom s Erkom. Postupne pribúdali adresy ďalších, spočiatku väčšinou bývalých spolužiakov, ale aj zopár ďalších známych. Neskôr objavil preňho dovtedy nezvyčajný svet blogov a blogerov. Zároveň sa mu otvoril prístup k informáciám, ktoré predtým musel prácne zháňať v časopisoch a knihách – v mestskej či okresnej knižnici.
Stále mal totiž na pamäti, že o svojom pôvode nevie takmer nič. Uvedomoval si svoju odlišnosť v porovnaní s naprostou väčšinou obyvateľstva a hoci ho to až tak veľmi netrápilo, rád by sa bol býval dozvedel o sebe čosi viac. Svojím spôsobom predstavoval aj Epoi menšinu, len zatiaľ nevedel pomenovať akú. Vo svojom bezprostrednom okolí nepozoroval, že by niekto ďalší (s výnimkou Evet) mal podobné schopnosti ako on, a to ich zrejme ešte ani on sám zďaleka nepoznal všetky!
A tak teda hľadal, snoril po každej stope niečoho výnimočného, čo by mu aspoň trochu pripomínalo podobné nezvyčajné schopnosti, aké pozoroval na sebe.
Aj Esper ho utvrdzovala v tom, že voľačo s ním nemôže byť v poriadku, pretože v jeho blízkosti sa spotrebiče kazili oveľa častejšie, alebo aspoň, prejavovali rôzne odchýlky od normálu, napríklad počítač u Esper, keď tam bol Epoi na návšteve.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára