Steporis / Tam za štrekou

Keď do nej vnikol, začala sa tak zvláštne pohybovať a krútiť.

Epoi zostal zmätený. Nemal predtým žiadnu skúsenosť s pohlavným stykom a pomyslel si, že aj on by sa zrejme mal takisto začať krútiť.. Vzápätí ho však partnerka vyviedla z omylu. Bola síce mladšia než on, ale skúsenejšia. „No hýb sa!“ ozvala sa po jeho niekoľkých nerozhodných pohyboch. Zahanbený Epoi sa konečne pustil napodobňovať s dobrákom pohyb piestu vo valci. Anatomická stavba oboch pohlaví mu koniec koncov ani veľa iných možností pohybu nedovoľovala.

Na túto epizódu z počiatkov jeho ľúbostného života si spomenul, keď sa chystal oholiť. Aj vtedy sa dôkladne oholil a až potom sa pustil objavovať zákutia ženského tela. Atmosféra zintímnela a trapas pri tréningu budúceho opeľovania sa mohol naplno rozbehnúť. Teraz však nemal pred sebou lákavú perspektívu sexuálnych zábaviek, ale oveľa prozaickejšiu návštevu lekára, ktorý si ho objednal na preventívnu lekársku prehliadku.

Odrazu začul akési syčanie a šušťanie, ale nevedel lokalizovať zdroj zvuku. Zašiel preto do WC, kde sa mohla prederaviť alebo odpojiť hadička splachovača. Zažil už pred pár rokmi podobnú situáciu. Zobudilo ho vtedy v noci dosť husté kvapkanie vody. Pomyslel si, že zrejme zle zatvoril kohútik s teplou vodou. Vstal, aby ho pritiahol lepšie. Ako sa blížil ku kuchynskému kútu, ucítil jemný odpor pri chôdzi a vzápätí začul čľapkanie vody. Prešiel preto do WC, ale tam sa nedalo ani stúpiť! Voda hučala zhora ako v sprche.. Hodil si na seba župan a vyšiel von s tým, že upozorní suseda nad sebou, že ho vytápa. Sused bol však hore a podarilo sa mu zistiť, že voda uniká ešte o poschodie vyššie. Zašli teda obaja na ďalšie podlažie a dovtedy búchali na dvere, pokiaľ im nešťastný horný sused neotvoril.

Stál tam ako kôpka nešťastia, celkom dezorientovaný, so šiltovkou na hlave a oznamoval im, že mu tečie voda... Sused, ktorý býval nad Epoiom, vošiel dnu, otvoril dvere do WC a zatvoril prívod studenej vody. Voda však potroche pritekala a kvapkala až do rána. A práve spomienku na túto striekajúcu vodu pripomenul Epoiovi ten syčivý zvuk. Nebál sa, že by niekoho vytopil, veď mal dolný byt, ale nachádzala sa pod ním akási dielňa záhadného určenia s ešte záhadnejším majiteľom. WC však bolo v poriadku. Vrátil sa teda do kúpeľne a chcel si natrieť na tvár penu na holenie.

A v tej chvíli mu bolo všetko jasné! Okolo nádobky sa vytvárali stále väčšie mračná a či vankúše z peny, ktorá unikala z nejakého nevysvetliteľného otvoru v dolnej časti tlakovej nádobky.. Podobné niečo v živote nezažil! Naberal si teda prstami z tých obláčikov penu, aby ešte aspoň raz mal z nej osoh.

Po absolvovaní lekárskej prehliadky sa vybral na námestie poobzerať si výklady. Najradšej mal ten s knihami. Kedysi pred ním vydržal stáť aj pol hodiny. Teraz to už nebola pravda, pretože polovica z vyložených kníh boli šmejdy, ktoré však držali kníkupectvo nad vodou a dovoľovali obchodníčke predávať aj hodnotné knihy.

Ako tam tak stál a predstavoval si, ktorú knihu by si kúpil, ktosi ho pozdravil. Otočil sa a uvidel bývalého spolužiaka zo strednej. Bol to zvláštny rozhovor. Spolužiak sa pýtal na novoty v meste a Epoi mu len odpovedal. Až to nakoniec Epoiovi nedalo a spýtal sa ho: „A kde ty teraz bývaš, keď o ničom novom v Riťsvete nevieš?“ Spolužiak sa len smutne pousmial a odvetil: „Tam hore, za štrekou...“ Epoiovi prebehol mráz po chrbte. V miestnom žargóne „za štrekou“ znamenalo na cintoríne, pretože okrem cintorína tam už nič iné ľudskou rukou vytvorené nebolo..