Predierali sa hlbokým
bielym snehom, na ktorom nebolo vidno ani stopy po zveri či ľuďoch.
Epoi odbočil k ústiu
akejsi jaskyne, tam sa na chvíľu zastavil, palice zapichol do snehu
a s radostným úžasom sa poobzeral okolo seba. Nedotknuté ticho sa rozprestieralo nad celým
územím zababušeným do mäkkučkej studenej iskrivej periny. Nezablúdili sme? –
premkla ho na chvíľu obava zo zmeneného výrazu okolitej krajiny
a z toho vyplývajúca neistota, kde sa vlastne nachádza.
Pripomenulo mu to situáciu,
keď raz v zime pricestoval za Esper a celý dezorientovaný zo
zmeneného výzoru zasnežených ulíc krajského mesta nevedel, kde presne sa
nachádza. Vystúpil vtedy na kopci, pretože tušil, že už minul autobusovú zastávku, na ktorej mal zísť dolu do bieleho
kráľovstva ulice pri Esperinom činžiaku. Zavolal jej teda a popísal, čo sa
v jeho okolí nachádza. Esper ho postupne navigovala, až sa dostal do
končín aj jemu známych.
Teraz to však bolo iné. Len krása celej scenérie ho upokojovala
a dodávala mu pocit istoty, že v takej nádhernej prírode sa mu predsa
nemôže nič zlé prihodiť. Zatúžil znenazdajky mať aj teraz pri sebe mobil
a zavolať jej, aby mu poradila. Tu však nijaké mobily nielenže
nefungovali, ale ani neexistovali.
Celá družina, spolu
s Epoiom, sa vybrala ráno na zber kuriatok*, ktoré tu rástli v hojnom
počte vo veľkých jaskyniach – väčšinou vždy len v blízkosti vchodov. Celé
rozľahlé územie bolo tým povestné a známe ďaleko za hranicami ich
kráľovstva. Epoi však zaostal za ostatnými a bol teraz celkom sám, ako
prst v plote. Vôbec mu to však neprekážalo, pretože vedel, že stačí vrátiť
sa po stopách svojich lyží a pokračovať smerom, ktorým ho viedla široká
stopa celej veselej a neviazanej družiny. Ani skupina lovcov
a zberačov kuriatok si nerobila ťažkú hlavu z toho, že sa
odpojil od nich. Vždy predsa mohol
vzlietnuť a z výšky sa ešte lepšie orientovať v tejto pustatine.
Epoi si pripadal ako
v chráme. Vzápätí sa pousmial, pretože to, čo sa chystal spraviť, sa
spravidla v chrámoch nezvykne robiť. Dostal chuť zajesť si. Vybral si
z kapsy chlieb s masťou a cibuľou. Celý dvor vedel o tejto
jeho „úchylke“, ale už sa nad tým nikto ani nepozastavil. Ostatní mali na
chlebe s maslom plátky šunky či syra, prípadne iné drahé dobroty, ale Epoi
sa v prírode najradšej napchával svojou dobrotou. Medzi dvoma krajcami
chleba natretého škvarenou bravčovou masťou, ktoré si posolil a jemne
poprášil mletou červenou paprikou, mal poukladanú na mesiačiky pokrájanú cibuľu
. K tomu si dal vajíčko uvarené natvrdo a jedlo bolo kompletné.
Zapíjal to zásadne čajom s citrónom, ktorý si nosil so sebou
v litrovej termoske.
Keď sa takto posilnil,
vybral sa Epoi do jaskyne. Ukázalo sa, že dobre natrafil. Nazbieral tam vyše
kilogramu mladých zdravých kuriatok a uložil ich do tašky, na ktorej mal
zdola pripevnené krátke široké lyže. Ľahučkú tyč, na ktorej ma prichytenú
tašku, mal pripnutú za pásom. Taška nebola ešte naplnená ani do polovice,
nepochyboval však, že sa to do neskorého popoludnia zmení. Už sa v duchu
tešil v závere dňa na vykúrenú poľovnícku chatu, s praskajúcim ohňom
v krbe, kde sa uložia na noc na rôzne karimatky, do spacákov, či len tak
na podlahu prikrytú konskou dekou. Predtým si už tradične uvaria na večeru
guláš z kuriatok a údenej slaniny. Nikoho netrápilo, že je to ťažko
stráviteľné jedlo, pretože beztak nešli spať pred polnocou a navyše celá
spoločnosť zalievala porciu vareným vínom či grogom. Keď sa konečne celá bujará
spoločnosť uložila na podlahu spať, mohol sa aj Epoi usilovať zaspať.
Ráno sa v iskrivom
zasneženom slnečnom dni poberú druhou stranou späť a cestou ešte
vyzbierajú náleziská, ktoré nájdu...
-----------------------------------------
* kuriatka – po česky lišky
× × × × ×
Nepohodlie mu nedovolilo ďalej
spať.
Po únavnom predĺženom večere
sa Epoi len veľmi ťažko a neochotne prebúdzal do nového dňa. Do boku ho
tlačila kapsa, v ktorej mal nazbierané kuriatka. Ľahol si totiž večer na
podlahu bez toho, aby si ju odložil niekam nabok – taký bol už ospalý.
Prekvapilo ho, aká je tá podlaha celkom mäkká. Zrejme som si na ňu počas
spánku zvykol – pomyslel si a išiel sa obrátiť na bok a vstať.
S čím však v žiadnom prípade nerátal, bola ostrá bolesť v pravej
časti trupu, ktorá ho veľmi rýchlo prebrala zo zvyškov driemot.
Razom si uvedomil skutočnosť,
v ktorej sa nachádzal! Opatrne si ľavou rukou stiahol remeň hubárskej
kapsy z pravého pleca, pravú ruku si opatrne preložil cez hrudník doľava,
kde sa ňou zachytil o okraj perináka, ktorý mu slúžil ako nočný stolík.
Ľavou rukou sa podoprel a opatrne sa dvíhal do polohy sediaceho starca.
Realita ho udrela plnou silou a s ňou sa vrátila aj pokora, ktorú
pociťoval pri bezmocnom prežívaní krutej bolesti. Už tu bolo druhé výdesaťdnie
nešťastného pádu a v určitých momentoch ešte stále pociťoval rovnako
intenzívnu bolesť ako v prvé dni. Keď už sedel a predýchal trochu
prvý nápor bolesti, ľavou rukou sa snažil za chrbtom našmátrať remeň kapsy
s kuriatkami. Už dávno sa prestal čudovať podobným situáciám, ako bola aj
táto, keď sa mu v tejto realite objavovali predmety či iné skutočnosti
odinakiaľ. Bral to ako fakt a ďalej si s tým hlavu nelámal.
Pritiahol si kuriatka
k sebe a prezeral si ich. Nechcelo sa mu hneď pokračovať vo vstávaní,
potreboval oddych. Huby boli veľmi pekné, zdravé, takmer rovnakej veľkosti –
ako z továrne. Rozdelil ich do troch kôpok. Prvá bratovi Ylanovi, druhá
Esper a tretiu si nechal pre seba. Rozhodol sa, že si z tých svojich
uvarí paprikáš. Priam cítil na jazyku chuť smotanovej omáčky s haluškami
a kuriatkami.
Potom mu však zišlo na um, že
tie kôpky húb sú aj tak zbytočne veľké a tak z každej hromádky
odobral trochu, až vytvoril štyri približne rovnaké kôpky. Tú štvrtú sa
rozhodol dať Paľovi zo záhradkárskych potrieb.
Potom už nastal čas uskutočniť
povstanie (nie Slovenské národné, ale z postele):-). Každú kôpku hubíkov
dal do jedného pohára, uzavrel ich a vystrčil do tej sibérie, aká panovala
v lodžii. Nemohol riskovať, že sa mu zdusia. Svoje sa rozhodol hneď
spracovať, pretože vedel aké sú kuriatka húževnaté a ich príprava trvá
dosť dlho. Popoludní mal v úmysle navštíviť postupne Ylana, Ester aj
Paľomíra. Vďaka mobilu sa mohol premiestňovať tak rýchlo, že to za jedno
popoludnie stihol.
U Ylana vzbudil najväčšie
vzrušenie u Bobiny, ktorá sa išla rozdrapiť, ako štekala na objavujúcu sa
hlavu. Až keď bol už takmer kompletne prenesený, podarilo sa ju Epoiovi utíšiť.
Musel sa jej prihovárať, pretože pred jeho rukou uhýbala, pokiaľ nebol
kompletný. V Ylanovej domácnosti pôsobil trochu rušivo. Obaja manželia
pozerali televízny program, ale každý v inej izbe a každý sa venoval
tomu svojmu programu. Dlho sa preto nezdržal, aby ich nevyrušoval a vrátil
sa domov po ďalšie špongie a hneď aj začal prenos k Esper.
U nej bolo
v obývačke, kde sa zhmotňoval, celkom ticho. Vari nie je ani doma...?
– blyslo mu mysľou a pocítil sklamanie, že nemohol využiť moment
prekvapenia, keď by sa jej bol postupne zjavoval pred očami. Dokončil prenos
a v rozpakoch si sadol do kresla. Bude ju musieť počkať. Vtom však
začul akési šplechnutie z kúpeľne. Opatrne sa priblížil ku kúpeľni
a cez zatvorené dvere videl, že sa v nej svieti. Už bol doma. Prezul
si šlapky a pohodlne sa usadil na gauči a čakal. Po nejakej
polhodinke sa ukázala Esper. Bola už poutieraná, ale celkom nahá. Veď bola
celkom sama v byte – aspoň si to myslela. Keď zaregistrovala niekoho
ďalšieho v izbe, musela prežiť menší šok, pokým si uvedomila, že je to
Epoi. Dlho sa však naňho zlostiť nevedela a potešila sa aj kuriatkam, hoci
Epoi mal dojem, že radšej by bola mala hríbovité – buď aby ich mohla usušiť,
alebo už sušené. Vianoce sa blížili a do kapustnice treba aspoň za hrsť
sušených, najlepšie hríbov. Nakoniec sa situácia vyvinula tak, že Paľovi už
v ten deň Epoi kuriatka nestihol priniesť...
2 komentáre:
Krásné hastone, píšeš hezky...
ďakujem, diabol-svetlonoš..:-)
Zverejnenie komentára