O robotoch,a iných skutočnostiach

Keď som sa tak započúval občas do textov piesní, ktoré zneli (ako zvuková kulisa pri mojej najrozličnejšej činnosti) z tranzistoráka, s údivom som sa dozvedal široké spektrum informácií. Napríklad, vedeli ste, že slovenskí textári už sa púšťajú aj do takých tém, ako je robotizácia a dokonca sa zaujímajú i o citový (ľúbostný) život týchto zložitých elektronických zariadení?
Aj ja som si to uvedomil, až keď som začul progresívny text: "neverím, že si nebola vyrobená pre mňa...". Boli v tom texte aj ďalšie perly, ale bohužiaľ som si ich nezapamätal.
Nie všetci textári sa však dokážu tak bravúrne vyjadrovať (aspoň dúfam, že nejde stále o toho istého autora). Dozvedel som sa totiž od mladej speváčky, že "len ty smieš zostať na mne" - to je celkom jednoznačné a zrozumiteľné. Akosi som však nepochopil, prečo sa tam znenazdajky objavilo ďalšie slovo: "závislý...". Zrejme chýbali ešte tri slabiky, tak textár doplnil text prvým slovom, ktoré mu prišlo na um. Čo na tom, že nikto nevie kto je závislý a od čoho. To by tam podľa mňa nemalo chýbať, ak má poslucháč porozumieť textu.
Ďalší text ma presvedčil, že sa už do písania textov piesní púšťajú zrejme aj cudzinci, ktorým sa zatiaľ nepodarilo zvládnuť celkom suverénne našu reč a používajú preto akúsi "pigeon slovak". Neveríte? Hľa: namiesto jednoduchého spojenia podaj mi ruku, vyčarí zahraničný textár toto - "daj ruku do mojej ruky".
No nie je to rozkošné??