rod, gender a čojaviemčo ešte..

V ostatnom čase sa môže človek občas stretnúť s názormi, že žijeme vo svete mužov a ženy sú vlastne diskriminované aj v jazyku, vo výrazoch, ktoré poukazujú na nadvládu mužov a čojaviemčo ešte.
Zišlo mi v tejto súvislosti na um pozrieť sa bližšie na stav výraziva v našom jazyku a čo nevidím? Predovšetkým som bol nútený konštatovať, že výrazov v ženskom gramatickom rode nie je o nič menej než v tom mužskom. Malá ukážka to snáď dokáže dostatočne ilustrovať:
- spokojnosť, radosť, láska, nenávisť, odvaha, hanba, zvedavosť, závisť, hlúposť, múdrosť, pravda, lož, túžba, sexualita, pohlavnosť, rodina, samoľúbosť, škola, hra, jar, jeseň, zima, búrka, opica, líška, korytnačka, sliepka, keramika, strana, stránka, faloš, inovať, námraza, osuheľ, voda, milosť, pôžička, veľkosť, Zemeguľa, hodina, minúta, sekunda, chvíľa, chlebáreň, papuľa, múza, inšpirácia, pľuha, obrana, dôvera, nevera, zbraň, vražda, smrť...
- úspech, smútok, žiaľ, zápor, klad, súhlas, strach, domov, názor, poklad, peniaz, svet, vesmír, nápad, srieň, sneh, ľad, dážď, pokoj, kľud, záver, úver, oheň, blesk, hrom, pes, vlk, medveď, jazvec, slon, porcelán,  deň, mesiac, rok, papľuh, útok, šport, počítač, bozk, štít, pôrod, život...
Nemôžem tu vymenovať väčšinu slovnej zásoby, okrem slov v strednom rode, pretože by to bolo nečitateľné (a či nečítateľné).
Mám však pocit, že neuveriteľné výtvory typu "hostka" ( http://haston.bloguje.cz ) sú nielen smiešne, trápne a neprirodzené, ale aj neopodstatnené. Nič nie je dobré, keď sa to robí nasilu - dokonca ani niektoré vyjadrenia, či sa už tvária ako spisovné, alebo nie.