11. 11. 2009

Ach jaj...

Keď tak počúvam vyjadrenia profesionálnych používateľov jazyka, často sa pýtam, za čo berú tí ľudia peniaze? Nemali by ich dostávať za správne používanie nášho jazyka? Ovplyvňujú predsa verejnosť a dokážu pomáhať učiteľom spisovného jazyka - pokiaľ však ich pedagogickú prácu neznehodnocujú vlastným chybným vyjadrovaním svojich či cudzích myšlienok, vnášajúc tak zmätok do vedomostí najmladšej generácie.
Dnes som napríklad počul v popoludňajšom vysielaní rozhlasu, ako v rozhovore s meteorológom použil moderátor relácie (M.H:) takéto slovné spojenie" "ani psa nehodno vyhnať VONKU".
Nie je mi jasné, prečo by mal niekto vyháňať psa, keď ten je už vonku - ledaže by ho chcel vyhnať za plot, na ulicu. To by však v súvislosti s nepríjemným počasím nemalo žiadnu spojitosť, a teda nedáva to zmysel. Pochopil by som, keby ten pes bol vnútri a dotyčná osoba by ho zamýšľala (ne)vyhnať von...
Alebo zlozvyk, ktorý sa šíri až neskutočne rýchlo, bohužiaľ, medzi profesionálnymi používateľmi jazyka - pýtajú sa na AKTUÁLNE počasie, aktuálne informácie či výsledky, aktuálnu situáciu, atď... Pýtam sa, koho by zaujímali neaktuálne informácie či športové výsledky, neaktuálna dopravná situácia alebo počasie? Načo takú samozrejmosť neustále zdôrazňovať?
Ďalšiu nepochopiteľnú informáciu sa dozvedám tiež dosť často z médií. Ide o vyjadrenia typu "dva roky DOZADU robili to a to". Mám tomu rozumieť tak, že dva roky cúvali? Veď to je donebavolajúci nezmysel!
Poďme však ďalej. Určite ste aj vy počuli, ako niekto pri vyslovovaní desatinného zlomku nevedel skloňovať. Napríklad: štyri CELÁ dvadsať, päť celá štyri, ap. Kde to žije, keď sa vyjadruje tak primitívne, ako stroj? Nevedieť, že prídavné meno "celá" sa mení v súlade s predchádzajúcou číslovkou (teda štyri celé..., päť celých...), to je podľa mňa hanba.
Keď už spomínam takéto záležitosti, nedá mi nespomenúť aj jednu "barlu", ktorú v poslednej dobe často používajú novinári. Ide o výrazy PREZENTÁCIA a PREZENTOVAŤ. Tie sú síce spisovné, ale nie jediné schopné vyjadriť určitú činnosť. Už ako keby dotyční zabudli na normálne domáce výrazy, ktorými sa dá vyjadriť skutočnosť, že niekto predstavil na výstave svoje či cudzie diela, vyjadril svoj názor na verejnosti, či inak dal najavo postoj k určitej záležitosti.
Neviem, ako vy, ale mne keď bude niekto servírovať (predkladať) deň čo deň, hoci aj moje najobľúbenejšie jedlo, musí sa mi nakoniec prejesť a sprotiviť. Im sa však spomínané dva výrazy neprejedli... Prečo asi? Pretože majú chudobnú slovnú zásobu alebo sú leniví samostatne rozmýšľať. Preto potrebujú slovnú barlu, alebo - čo je ešte horšie - usilujú sa (tak ako sa kedysi iní strkali Východu niekam) strkať Západu do takého istého otvoru... Skrátka poturčenec horší od Turka.
Napriek skeptickému tónu týchto riadkov , verím, že sú to len detské choroby, z ktorých sa raz vyliečia tí, ktorí majú moc ovplyvňovať verejnú mienku, a to aj v jazykovej oblasti. Jazyková gramotnosť by mala byť preto prvoradou podmienkou pri prijímaní novinárov do zamestnania.

3 komentáre:

wabt povedal(a)...

Súhlas, je to presne tak.

silvia povedal(a)...

Nuž, ja bývam obyčajne optimista, ale pri tejto téme sa môj optimizmus skromne krčí v kúte. Tebou spomínané "barličky" sa totiž stali módou a jazykové diletantstvo sa často (žiaľ) považuje za prejav sčítanosti, múdrosti, obdivuhodnej inteligencie.

Bohdan Pisár povedal(a)...

Súhlasím!
Spomínaný slovný tvar "vonku" je nárečový... poznám ho napr. z okolia BB.