Steporis / Zrútený svet

 V tej chvíli sa Epoiovi zrútil svet. Začal strácať rovnováhu a musel si sadnúť na posteľ. Znova a znova čítal tých pár riadkov a snažil sa tam nájsť niečo, čo si snáď predtým nevšimol. Žiaľ, nič iné z textu nevyčítal. Dokonca ani nemala záujem o to, aby som jej odpustil tú neveru, ale iba holú skutočnosť,  že mi o tom len napísala...!

 Nech sa akokoľvek usiloval nájsť nejaké ospravedlnenie pre jej čin, nepodarilo sa mu to. Zrejme preto, že nič také neexistovalo. Nedokázal v tej chvíli uveriť, že s takouto spojil svoj život, svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí... vlastne boli to vôbec jeho deti? Ako si tým mohol byť istý po tom, čo sa o nej teraz dozvedel? A to ešte nevedel zďaleka všetko!

 Keď sa ako-tak spamätal, vstal ako nafetovaný a vyšiel zo spálne. V byte okrem neho bola len Evet. Staršie deti boli vonku. Nechceli byť asi pri tom, keď nájde ten papier... Nech sa akokoľvek snažil ovládať pred dcérkou, predsa mu len ušlo: „Tá kurva!" Od Evet sa dozvedel, ako im všetkým trom hneď ráno oznámila, že ide na potrat, pretože je tehotná s cudzím chlapom  a že už domov nepríde. Epoia tak zradila aj tá posledná slamka, ktorej sa v duchu chytal, že by snáď bola neviemakým zázrakom otehotnela od neho, aj keď si bol istý, že tak ako už roky, dával si pozor, aby sa to nestalo. Niežeby bol býval proti možnosti ďalšieho dieťaťa, ale ona rezolútne vyhlásila, že už rodiť nechce. Tak to rešpektoval. Lenže ona, zdá sa, nerešpektovala nič.

 Vyšiel nakoniec s Evetou von z paneláku a zamieril do obchodu s krmivami, ktorý bol v centre mestečka. Podobných obchodov s chovateľskými potrebami vyrástlo v tom čase v Riťsvete viacero – ako huby po daždi. Odrazu každý choval psa, aj v tých najnevhodnejších podmienkach, v panelákových minibytoch – a samozrejme, žrať mohli len umele pripravené granule, veď aj v prírode sa predsa len tým kŕmili... Skrátka móda a módnosť, len psie hovienka sa akosi málokomu žiadalo upratať po potomkoch tých dávnych vlkov. A podaktorí labužníci si neskôr nevedeli vynachváliť vynikajúcu chuť lacného mäsa z túlavých psov, na ktorých sa majitelia vykašľali, keď sa im zvieratá ako živá zábavka zunovali a vyhodili ich na ulicu...

Zrno pre sliepky Epoiovi naberala do tašky manželka majiteľa obchodu, ktorú poznal z práce. Podozrievavo sa na ňu zadíval, či už vie o tom, že Krva je kurva, ale tá sa správala, ako kedykoľvek predtým, takže nevedel, čo si má myslieť. Možno to už každý dávno  vedel, okrem mňa...   

× × × × × ×

  Na druhý deň ráno, nevyspatý, pretože do rána ani oka nezažmúril, si šiel vybaviť dovolenku do konca týždňa. Nedokázal ani odpovedať na otázku kolegu, prečo si tak znenazdajky berie voľno. Zovšadiaľ akoby sa len naňho posmešne pozerali a ukazovali si: „...aha, paroháč, žena sa mu kurví..."

 Nevedel, čo dá deťom jesť – boli prázdniny a školská jedáleň nefungovala – okrem toho spravidla varila Krva. Epoi robieval väčšinou nátierky a podobné jedlá. Pochopil však, že odteraz bude musieť on varievať. Z toho zatiaľ strach nemal – bol predsa gramotný a zopár kuchárskych kníh sa doma našlo. Jediné, z čoho mal obavy, bola teraz bezprostredná budúcnosť detí, rodiny. A v tom žiadna kniha nevedela pomôcť, poradiť.

________________________

² plaška – plastová taška, skr.