Hluk streľby bol Epoiovi
nepríjemný.
Obe znepriatelené strany
strieľali po sebe neľútostne a bez prestávky. Už ani nevedel poriadne kto
je kto. Kedy vlastne tie streľné zbrane nabíjajú? – pomyslel si a natiahol
sa za diaľkovým ovládačom, aby ten hluk stíšil. Celkom ho však stíšiť nemohol,
pretože by nepočul, čo si bojujúci hovoria.
Od rána bol akýsi nesvoj,
akoby žil vo sne. Ako vo sne nalial do nádoby od maliarskej zmesi mydlový roztok,
ocot, sójovú omáčku a pol litra liehu. Keď to zamiešal, naplnil záhadnou
tekutinou dve dvojlitrové fľaše.Na jednu našrouboval rozstrekovač a druhú
dobre uzavrel. Rovnako starostlivo uzatvoril aj nádobu z maľovania.
Nechápal, prečo si pripravil obe plné fľaše vedľa seba na podlahu.
Občas sa mu stávalo, že čosi,
jemu neznáme, ho viedlo k činnosti, ktorú by inak ani nevykonával. Vždy sa
však nakoniec ukázalo, že mu to bolo spravidla na osoh. Či už išlo
o cestovanie vlakom namiesto autobusom – autobus havaroval a boli tam
aj mŕtvi – alebo keď radšej nekonzumoval na oslave vlašský šalát domácej
výroby. Po tej oslave celá Epoiova rodina mala obrovské problémy so
salmonelózou, jeho neter musela byť dokonca hospitalizovaná v chorobnici,
kde do nej natieklo za demižón tekutiny. Bola poriadne dehydrovaná, čiže
odvodnená. Epoi mal už obavy, že Dia bude mať len ružovú krv, po takom
zriedení.
Škoda, že ma to nevarovalo
pred Krvou, skôr než som si ju vzal za ženu.povzdychol si v duchu, keď nad tým tak uvažoval. Jeho úvahy
i sledovanie akčného filmu v televízii znenazdajky prerušil prenikavý
zvuk, ktorý ucítil až kdesi v kostiach. Nepríjemný zvuk prichádzal zľava,
ale napĺňal celý priestor silnými vibráciami. Po chvíľke takého hlučného
vibrovania a vŕzgania sa v stene začal objavovať otvor, murivo padalo
Epoiovi na posteľ a v otvore sa objavila hlava obrovského chrobáka.
Jeho hryzadlá sústavne zväčšovali otvor, až sa doň zmestila celá hlava.
V tej chvíli sa Epoiovi rozsvietilo v konzerve. Zaraz vedel, na aký
účel má prichystané tie fľaše! Hlava votrelca pripomínala obrovskú hlavu
bystrušky s mimoriadne vyvinutými hryzadlami a snažila sa preniknúť
čoraz viac do izby.
Epoi vzal do rúk fľašu
s rozprašovačom, upravil striekajúci prúd na tenší a sústredil sa na
chrobáka. Zamieril mu do oka, potom do druhého a spokojne sa prizeral, čo
to s ním robí. Tam, kde ho zasiahol tekutinou, sa chrobák začal priam
strácať. Namiesto očí mal len akoby od
žieraviny vyžraté dymiace jamy, ktoré sa sústavne zväčšovali... „Tak toto na
teba platí, ty netvor!“- vykríkol nevdojak, ako keby mu ten hmyzoidný obor
dokázal porozumieť. Začal mieriť stále na jedno miesto, až chrobákovi odpadla
časť hlavy a aj on sa vzdialil. To však nebol koniec. Hneď sa
v otvore tlačili dve zubaté húsenice. Ešte šťastie, že boli natoľko tupé,
že sa tlačili do otvoru obe naraz. To Epoia zachránilo a mohol sa
sústrediť na ich likvidáciu. Pochvaľoval si, že hlavy už mali obe v izbe
a jemu nezostávalo nič iné, len im ich odfakliť. Zelenkavá lepkavá
tekutina z maxihúseníc a či pandráv mu beznádejne znečistila posteľ,
ale to bolo v tej chvíli druhoradé. Aj húsenice odpadli od otvoru
a Epoi čakal, čo sa ďalšie objaví. Na jeho veľkú úľavu tie tri ohavy boli
všetko, čo ho v tej chvíli ohrozovalo. Šiel sa presvedčiť aj von, aká je situácia
a našiel tam len dymiace polotekuté rôsolovité zvyšky útočníkov.
Chvíľu ešte zostal vonku, aby
sa nadýchal čerstvého vzduchu a upokojil roztrasené nervy. Susedia boli
zvedaví, čo to vlastne bolo, ale nevedel im odpovedať, pretože ani sám nemal predstavu
o pôvode a dôvode tohto útoku. Po chvíli sa vrátil dnu a podujal
sa odstrániť pozostatky násilia. Znečistené posteľné prádlo musel zaniesť rovno
do kontajnera. Otvor provizórne zaplnil rýchlotuhnúcou montážnou penou, do
ktorej pridal kúsky mydla - pre istotu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára