Keď vstúpil do garzónky,
privítalo ho také ťažké a teplé
ovzdušie, že musel ísť vyvetrať. Vyšiel do lodžie pokochať sa ešte
v odchádzajúcom dennom svetle pohľadom
na pestované rastlinky-burinky. Každú jar sa znova a znova tešil
z toho, že prežila mrazy Schizandra čínska, pažítka a cibuľa sibírska
– v Česku nazývaná aj ošlejch. Darmo, v kvetináči sú korene rastlín
vystavené väčšej zime než vo voľnej pôde. Okrem toho, každý rok si ešte niečo
vysadil či vysial do kvetináčov rôznych rozmerov a farieb. V tomto roku to
boli ťahavé tekvice, ktoré by mali mať na jeseň veľké oranžové plody. Zatiaľ
z obrovských nádob vyrastali len tri silné byle a na nich krásne veľké
listy. Epoi nevedel pochopiť, že niekto si dokázal na balkón či lodžiu vysadiť
len okrasné rastliny. Keď mal k dispozícii iba takú obmedzenú skromnú
plochu, snažil sa dopestovať človeku osožné rastliny, ktoré predsa takisto boli
dekoračné listom alebo kvetom. Najmä
tekvicovité v tom vynikali. Pestoval aj jednu rastlinu patizóna, nebol si
však celkom istý, ako to s ňou dopadne, keď sa ťahavé tekvičiská rozrastú.
Mali totiž v nádobách starý uležaný kozí hnoj zmiešaný so zeminou asi
v pomere 3:1, v prospech hnoja. Bolo
zrejmé, že ho čaká onedlho výroba konštrukcie, po ktorej sa budú ďalej rozpínať
rodiace výhonky do všetkých strán a zaplnia tak každý voľný kút, nemohol
si však pomôcť. Tekvice v každej podobe mu skrátka učarovali. Tajne dúfal, že
sa mu ťahavá tekvica a patizón (a či partizán, ako rád nazýval túto
plodovú zeleninu) skrížia a na budúci rok by mohol použiť semeno na
výsadbu a dopestovanie nejakého zaujímavého jedlého bastarda.
Po vyvetraní najskôr zatvoril
dvere do lodžie a až potom rozsvietil v izbe, aby mu svetlo neprilákalo
šesťnohú lietajúcu háveď. Epoi nemal
v láske hmyz, s výnimkou motýľov (ale nie húsenice) a včiel (aj
tie len v podobe medu, materskej kašičky, propolisu a vosku).
Uvedomoval si dôležitý zástoj niektorých druhov hmyzu pri opeľovaní kvetov.
Prakticky úroda viacerých druhov poľnohospodárskych plodín závisela celkom,
alebo aspoň do veľkej miery, od prítomnosti a pracovitosti týchto hmyzích
potvor.
Okrem toho, mala jeho averzia
voči hmyzu aj ďalší dôvod – sny, v ktorých sa nemohol brániť inak, len útekom pred
ohromnými exemplármi hmyzu. Boli to však vôbec sny? Koľkokrát nachádzal
v posteli ráno úlomky rastlín,
piesok a občas mával doškriabané ruky od toho, ako sa predieral
lúčnym porastom...
Zapol si rátač, načapoval si
vodu z vodovodu do fľaše a sadol si k monitoru. Bol už víkend
a patrilo sa mu umiestniť na blog ďalšiu časť príbehu, ktorý pomaly, ale
isto dostával písomnú podobu. Usiloval sa, aby približne raz do týždňa dodal na
internet pokračovanie príbehu. Bol si vedomý skutočnosti, že by toho napísal
podstatne menej, keby text nedával na blog. Okrem toho Esper vzápätí urgovala ďalšie
pokračovanie, keď náhodou meškal.
Mal to premyslené. Keď bude mať
príbeh ako tak kompletný, stiahne si ho do papierovej podoby, opraví, upraví
a až potom si bude môcť povedať, že
čosi je na svete. Niektoré časti zatiaľ boli v podstate len zachytenými
motívmi, ktoré neskôr plánoval rozvinúť do želaného tvaru – pravdaže len za
predpokladu, že mu bude dopriate (ako nezabudol v duchu dodať).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára