Steporis / Esemesky

„Do pipíka!“- uľavil si Epoi, keď mu displej mobilu odišiel na vandrovku. Nevidel iné východisko, len preložiť sim kartu do staršieho mobilu, ktorý prezieravo nevyhodil a občas aj skontroloval v ňom batériu, ktorú podľa potreby dobil. Teraz sa mu to hodilo. Kontakty niektorých tlačidiel už síce neboli najlepšie, občas musel stlačiť niektoré písmeno aj trikrát, pokým sa mu objavilo v okienku, predsa však - mohol aspoň telefonovať. Popozeral si v ňom aj staré nekvalitné fotky a so záujmom sa ponoril do spomienok pri čítaní sms-iek.


„SMS: – Muž s bielymi vlasmi je ako dom zapadnutý snehom. To však neznamená, že v kozube nie je oheň. M. Chevalier

– Ľúbiš ma aj po 24 hodinách?

- Je t´aime también después de un día. Pero no me gusta despertarme solita. No está aquí nadie para darme un besito.

– Pozerám sa na tých 7 písmen a nemôžem tomu uveriť. Nevieš si predstaviť, čo to urobilo s mojím libidom. Srdce mi bije ako zvon. Te quiero mucho!

– AHOJepoiPRÁVEsomPRIŠLAzPLÁŽEboloKRÁSNEpočasiePOKOJNÉmoreKEBYsomTAKmohlaÍSŤsTEBOU poPOBREŽÍboséNOHYhviezdyNADnamiTObyBOLAnádheraTEamo

- Ahoj V., predpokladám, že nemáš čas nudiť sa. Tiež by som sa rád pozrel do Blavy, ale.. Ja som urobil 2. várku hub. nátierky. Tak sa maj – do bozkania.

– zas si ma pristihla in flagranti – na hubách a samého. Ešte chcem zamraziť zopár kíl. Maj sa krásne, bozkávam ťa aj na krk.

– Ahoj querida mia, práve som si dal hubovú polievku so zemiakmi a cestovinou a spomenul som si, ako sme podobnú jedli 3 dni – v tejto sú václavky a suchohríby.

– Delia nás od seba desiatky km sneženia. Chýbaš mi. Dúfam, že sa na Katarínu a po nej počasie umúdri, aby som ťa mohol zovrieť v náručí.

– Ahoj adventné dievča, dnes som konečne piekol chlebík. Je chutnyy.. Už si len zriedkavo kúpim chlieb v obchode. Mňam!

– Už sedím pri stole mojich smútkov a chystám sa odpiť si z horúcej kávy. Dobrá je, ale viac mi chutí od teba.

– Dobré ráno láska moja, pekný deň ti prajem (a dnes vyzerá byť krásny). Dúfam, že si sa vyspala do ružova a tešíš sa z ďalšieho dňa.

– Dobré ráno miláčik, už je deň (aj keď menej slnečný než včera) – je dôvod na radosť. Si tu a nie si sama.

– Dúfam, láska moja, že si prežila dnešné besnenie živlov bez úhony a že ešte stále „you want me“, tak ako ja teba. Krása nemusí mať podobu len slnečného dňa.

– Ahoj, láska moja, dnes som ťa bol navštíviť. Obliekol som si domáce oblečenie v tvojich farbách, dal som si kávičku a pozeral fotky. Teba to však nenahradí...

– Práve som, láska, dopiekol chleba. Už sa mi žiada objímať teba. Po toľkých týždňoch už aj to treba.“

Celkom sa zasníval a v duchu sa preniesol do času, keď si ich s Esper písavali. Bol to, pochopiteľne, len zlomok z celého množstva, pretože často musel zmazávať správy, keď už nemal dostatok voľného miesta v pamäti.

× × × × ×

A opäť tu bol piatok. Prichádzal každý týždeň so železnou pravidelnosťou. Kedysi sa na tento deň tešil. Znamenal preňho koniec pracovného týždňa a radosť z očakávania, že prežije celé dva dni so svojou rodinou. Odkedy zostal sám, nemal dôvod tešiť sa z piatka. Veď vtedy býva samota najvýraznejšia.

Epoi si poležiačky nakvapkal aj druhý liek do očí a čakal, pokým sa mu vstrebe. Vtom mu zazvonil mobil. Myslel si, že mu zvoní Esper, ale mýlil sa. Bol to Paľomír, vlastne jeho manželka. Išli práve autom zo záhrady a doviezli mu čerstvý kôpor. Rýchlo sa poobliekal a vyšiel von. Dostal poriadnu kyticu garyho (kúpra) odniesol ho dovnútra a opäť bol sám. Čo už teraz, keď som sa obliekol ako človek? Hádam sa zase hneď nevyzlečiem. – hútal si v duchu. Nechcelo sa mu opäť len tak zostať vo svojej izbe a sledovať diétny tv program. Rozhodol sa teda vyjsť si do centra a popozerať, čo sa tam zmenilo za posledných pár rokov, počas ktorých nenavštevoval pohostinské zariadenia mestského typu – či už to bol Pík, alebo Kántri*) klub, prípadne iné stánky alkokultúry. Ten klub sa vlastne písal Country Club, ale jemu sa to takto pozdávalo viacej.