Vybral sa pomaly do centra.
Vychutnával si príjemný vzduch po nedávnom krátkom daždi a teplotu, ktorá
po 29-stupňových horúčavách klesla na príjemných 18-19°C. Večer bolo stále
dostatočne svetlo, koniec koncov kedy inokedy, ak nie teraz, na začiatku
júna... Epoi nešiel priamo na Námestie baníkov, kde sa sústreďovala väčšina
piatkovosobotných lôchmaratónov**) v Riťsvete, ale doprial si obchádzku
novovybudovaným obchvatom námestia a oblúkom sa vrátil späť – prakticky po
tej istej trase, ako vozidlá MHD.
Na celkom prázdnej vozovke si
skúsil aj vznášanie, veľmi nízko nad zemou. Mal pocit, že sa mu nepatrne
zlepšila kondícia. Veď uvidím, čo to s ňou urobí, ak si dám
v krčme viacej než jedno pivo... pomyslel si, ale ďalej nebojácne
kráčal v ústrety nočnému dobrodružstvu. Okrem Epoia by to asi nikto
iný dobrodružstvom nenazval, nuž ale neupierajme mu právo nazývať veci tak, ako
sa mu javili. Preňho bolo už dobrodružné len to, že sa dostal von medzi ľudí,
aj keď v konečnom dôsledku nadránom si potom pripadal skôr ako
v spoločnosti unavených, podráždených ľudoopov...
V Píku bol nedýchateľný
vzduch, bez odsávania splodín nedokonalého spaľovania listov rastliny Nicotiana
tabacum L., rozhodol sa teda veľmi rýchlo, aby už o chvíľu kráčal po
schodoch do kántrivého klubu.. Zaujímavé
na tomto klube bolo to, že napriek názvu country bol skôr centrom
rockového trhania ušných bubienkov. Epoi nemal nič proti počúvaniu rocku, ale
nepotreboval ho mať pustený päťkrát silnejšie, než bolo treba. Až taký hluchý
zatiaľ nebol. Zato väčšina návštevníkov klubu mala vážne poškodený sluch –
možno aj zato si púšťali hudobný box na plné gule. Ešte aj baktérie mliečneho
kvasenia, Escherichia coli, či vírusy všetkých typov, korporatívne si vybrali
exodus, ktorého cielom bolo nájsť si život neohrozujúce prostredie,
v ktorom by mohli úspešne a v pokoji škodiť ľuďom
a spestrovať im tak chorobami pozemskú existenciu. Medzi skoro hluchých
návštevníkov patrila kedysi aj Enča, ktorej zvyšky sluchu niekedy nestačili na
bežnú tichú konverzáciu.
Tak do tohto hustého zvuku sa
Epoi ponoril po príchode do pohostinstva. Necítil túžbu popíjať niekde
v kúte osamote pivo, ale žiadalo sa mu stráviť piatok v spoločnosti
ľudí, s ktorými by si mohol pokecať o všetkom možnom. Problém bol
v tom, že po tých rokoch absencie mal problém nájsť niekoho z bývalej
spoločnosti. Niektorí sa stali rodičmi, niektoré sa zase aspoň vydali
(napríklad Enča – tá aj dvakrát) a to všetko spôsobilo, že chodil medzi
stolmi celý stratený (ak to pri 192 cm výšky
možno tak formulovať...). Nečakal, že nestretne ani jedného známeho, ale
realita bola neúprosná. Ak sa chcel s niekým porozprávať, zostávala mu jediná možnosť: skajp či fejsbúúk. Určitý
druh nepriameho komunikovania mu ponúkali aj blogy. Oveľa smutnejší, než keď
kráčal do mesta, sa teraz vracal do
svojej izby a vedel, že jediná perspektíva, ktorá ho čaká, je presedieť
niekoľko nasledujúcich hodín pri rátači a internete.
____________________________________________________________________
*)kántriť: hubiť, ničiť,
likvidovať; **)lôchať: piť, nasávať,
strebať, tankovať, drúľať, slopať
× × × × ×
Dobrý pocit mal len
z toho, ako sa mu podarilo nenápadne zletieť po schodoch z klubu na
námestie.
Lákalo ho pokračovať
v tom aj po chodníku, ale neriskol to. Vdychoval plnými dúškami večerný mestský
vzduch, akoby to bol ten najčistejší horský kyslík. Pravdou však bolo, že cestný
obchvat, aj keď malý, výrazne odbremenil ovzdušie na námestí, kde teraz
dominovala vôňa líp. Možno sa už teraz budú môcť oberať kvety na čaj, ktovie. Pamätal
sa, ako ich vysádzali kedysi, keď šiel do prvej triedy. Boli to len také
prútiky, trochu vyššie než Epoi. Teraz to už boli kvitnúce stromy a stále
boli vyššie než on. To sa už nezmení, keby som čo urobil... - pomyslel
si a bol rád, že to tak je. Lipa mu vždy pripadala ako prívetivý
a láskavý strom. A tu ich mal v tom momente plný obdĺžnik stredu
námestia a len pre seba. Vydláždená plocha bola nimi aspoň oddelená od
asfaltových vozoviek zo všetkých štyroch strán.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára