Epoi sa z posledných síl predieral hustým
porastom machu a snažil sa utiecť pred akousi nenažranou pandravou, ktorá sa k
nemu hrozivo približovala. Už sa ani neobzeral – tak zreteľne ju počul šramotiť
za sebou. Doškriabaný, boľavý, vystrašený a nevýslovne unavený... sa prebudil a s úľavou si
vydýchol. Tentokrát opäť nebezpečenstvu ušiel! Dokedy ešte sa mu bude dariť
utiecť pred tou hrozbou?
Ešte nie úplne zobudený musel vstať z postele
– mechúr sa neodbytne hlásil o slovo. Potme sa obul a obliekol si župan. Bol
tak navyknutý ešte z čias, keď mal rodinu a nechcel zobudiť manželku, pretože
vstával ráno do práce skôr než ona. Zdalo sa mu to už neuveriteľné, že kedysi
vstával ráno o pol štvrtej, aby ešte pred odchodom prichystal deťom raňajky,
pravdaže bez nápoja – ten by vychladol. Potom sa vybral do záhrady, ktorá bola
asi 350 metrov od jeho bytu. Chôdza do prudkého kopca ho pravidelne prebrala,
po ospanlivosti ani stopy. Poodomykal sliepky a králiky, dal im krmivo
a vodu a potom už mohol ísť do práce. To však už niekoľko rokov
nebola pravda.
Len si povzdychol, otvoril dvere do obývačky a
prekvapený musel prižmúriť oči pred záplavou svetla. Nechápal to, veď každý
večer pred spaním vždy najprv starostlivo všetko pozhasínal... To však nebolo
jediné prekvapenie, ktoré ho v to ráno čakalo. Mal šťastie, že ho prudké svetlo
vo dverách zastavilo, pretože inak by bol spadol do – vody. Obývačka (pôvodne s
rozmermi 5 aj pol krát 3 aj pol metra) mala odrazu rozlohu ako olympijský
bazén. Nech sa však pozeral kamkoľvek a akokoľvek pozorne, nikde nevidel žiadny
chodník ani plošinu, po ktorej by sa dalo prejsť suchou nohou. Voda bola všade,
od múru k múru, v oboch smeroch. Ak sa chcel dostať do kúpeľne a na WC,
v tej rozospatosti si na iný spôsob ani nespomenul, musel sa najprv
vyzliecť a ponoriť sa do lákavej vlažnej, čistulinkej, modrozelenej, aj keď
chlórovanej vody. Pôžitok z nej mu narúšali len štípajúce drobné odreniny,
ktoré mal na rukách i nohách od toho, ako sa predieral machorastmi, keď utekal
pred pažravou larvou.
Nakoniec sa v kúpeľni dôkladne poutieral,
obliekol si tepláky a zišiel dolu do pivnice. Mal tam odložených zopár foršní.
Najdlhšiu z nich si vybral a vyšiel s ňou po schodoch do bytu. Ako ju začal
posúvať ponad vodu, navidomoči sa predlžovala, až nakoniec dočiahla na prah
spálne! Že by som sa ešte celkom nezobudil? hútal v duchu. Veľmi však
nechcel strácať čas, pretože sa ponáhľal do práce.
Pracovnú dobu mal síce od šiestej do druhej,
ale prichádzal do práce už o pol šiestej, zašiel sa do závodnej jedálne za
lacný peniaz naraňajkovať, potom prišiel späť do redakcie a urobil si kávu. To
všetko stihol ešte pred oficiálnym začiatkom zmeny – niežeby sa bál nejakého
postihu za nedodržiavanie pracovnej doby, ale do tejto práce chodil rád. Predtým
prešiel viacerými zamestnaniami a vedel si vážiť skutočnosť, že robí prácu,
ktorá ho zatiaľ najviac baví.
"Štvorku, päťku si prosím" - povedal celkom
zbytočne. Cajti na vrátnici aj tak vedeli, ktoré kľúče potrebuje. Odložil si
vnútri veci a šiel sa naraňajkovať do jedálne. Po návrate do kancelárie si
pripravil kávu – deň sa mohol začať. Vyložil si na stôl zatiaľ nespracované
materiály do najbližšieho čísla riťsvetských závodných novín BOBKOVÝ LIST a
pokúšal sa sústrediť na obsah príspevkov. Najmä jeden z príspevkov mu padol do
oka – s úžasom čítal:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára