Steporis / 2. časť

Poučné rap-blues o nočnom živote robotníka pracujúceho na 3 zmeny, ktorý žije v jednom celkom malom mestečku nazývanom Riťsveta a o jeho radosti, keď nemusí ísť do nočnej..

Nebo je dnes bez hviezd, slepé sťa patróna,

dívam sa, pozerám – ta dolu z balkóna.

Lampy zas nesvietia, "šetria sa náklady",

v diaľke sa črtajú len tmavé záhrady.

Refr.: Tou tmavou ulicou kráčať, ach, beda mi!

 Viesť budem monológ s tmavými lampami

o tom, či zasvietia do rána aspoň raz,

alebo, ako vždy, vykašlú sa na nás..

V takomto prostredí zlodeji majú raj,

ty sa však, človeče, do nočnej ponáhľaj!

Ak sa ti podarí prejsť všetky úskalia,

stihneš prísť načas a – možno ťa pochvália..

Refr.: Zas tmavou  ulicou kráčať, ach, beda mi!

Opäť viesť monológ s tmavými lampami

o tom, či zasvietia do rána čo len raz,

alebo, ako vždy, vykašlú sa na nás..

Nebo je zas bez hviezd, slepé sťa patróna,

ja sa však nedívam už dolu z balkóna.

Zajtra si do práce naklušem o druhej,

keď sa z nej vrátim späť, vtedy mi bude hej!

Refr.: Čas tmavou ulicou už kráčať nedá mi

ani viesť dialóg s tmavými lampami

o tom, či zasvietia do rána aspoň raz,

a či sa, ako vždy, vykašlú zas na nás..

Bisťu dade! Ou jéé!!

Do pipíka! Ako mám myslieť na tieto brkotiny, keď mám doma bazén?!? hromžil v duchu Epoi a cítil, že dnes by z neho zamestnávateľ veľa osohu nemal. "Beriem si na dnes dovolenku" – povedal riaditeľovej sekretárke, keď  jej priniesol vypísaný dovolenkový lístok.

Komu sa s tým môžem zdôveriť, aby ma nepovažoval nebodaj za blázna? - premýšľal, keď vychádzal zo závodu. Nohy ho samé niesli k Paľomírovi do obchodu. Nie som si istý, či mi uverí, ale aspoň to neroztrúbi do sveta.

Paľomír Rašelina predával (a Epoi mal podozrenie, že niekedy aj vyrábal) žartovné predmety, prášky, kamienky i tekutiny – ba dokonca aj plyny (tým nemyslím bežné merkaptány a iné voňavé ingrediencie, ktoré v každom z nás vyrábajú zo zvyškov potravy baktérie).Tieto výrobky dokázali spôsobiť kupujúcim veľkú radosť – pokiaľ ich použili tým správnym spôsobom. Naopak – postihnutí mali často nepochopiteľne hlavu v smútku, pokiaľ im nezišlo na um, že by mohli na oplátku aj oni spôsobiť niečo podobne veselé tým snaživým dobrákom. Hneď sa im potom zlepšila nálada a viditeľne dvihlo sebavedomie. A tak obchody prekvitali stále viac a viac..Skoro všetci boli spokojní a v celom mestečku, s poetickým názvom Riťsveta, vládla dobrá nálada a očakávanie, že nabudúce sa prihodí ešte čosi lepšie, než doposiaľ. O čo vlastne išlo?  

Paľov obchod sa nazýval pôvodne "Paľo má". Nejaký dobrák mu však odstránil z názvu firmy mäkčeň a dĺžeň, takže vzniklo Paloma. A toto pomenovanie sa ujalo. Majiteľ ponúkal v obchode rôzne prípravky na ničenie nepríjemnej buriny či škodlivého hmyzu, proti kadejakým chorobám a plesniam, ďalej hnojivá (aj hovnivá), semená (výlučne rastlinné – bol totiž nemoderný a svojej žene verný) a rôzne náradie či črepníky a kvetináče. Niektorí "dobrodinci" však prišli na to, že sa dajú celkom nenápadne zlikvidovať stromy, kríky, alebo iné pestované rastliny – použitím nadmernej koncentrácie umelého hnojiva, postrekom totálnym herbicídom, prípadne aj také neodolateľné "lahôdky", ako zalievanie kyslomilných rastlín vápenatým hnojivom, resp. postrek včelstiev insekticídmi. Fantázii sa medze nekládli a vynachádzaví ľudia objavovali stále nové a nové žarty, o ktorých sa potom v celej Riťsvete dlho rozprávalo.

Obľúbenou fintou bolo v noci, pri svetle mesiaca, baterky či mobilu, vykopať milovanému susedovi v záhrade napríklad čerstvo posadenú fazuľu a nahradiť ju semenami inej popínavej rastliny... Viete si predstaviť, akú radosť mal potom záhradkár, keď mu namiesto fazule obrástli palice pupencom, či inou "dobrotou"! A to nehovorím o radosti autora takéhoto žartu..

Pravda, našli sa aj takí úzkoprsí Riťsveťania, ktorí nemali až tak vyvinutý zmysel pre humor a fantáziu, a teda používali výrobky zakúpené v Palome do slova a do písmena len na to, na čo boli oficiálne určené. Tí však predstavovali len celkom bezvýznamnú, asi 99%-nú menšinu obyvateľstva. Každý predsa vie, že písanému slovu (a keby len tomu!)sa nedá veriť. Je to podobné ako s predpoveďou počasia. Keď meteorológovia očakávajú dážď, kľudne môže človek nechať dáždnik odpočívať doma – a naopak. Veď čo horšie sa už len môže komu stať? Maximálne zmokne.