„To je skoro lepšie než šteklivé drievko“ – hovoril si Epoi,
keď sa premiestňoval po niekoľkých dňoch z Nízkych Tatár späť do
Riťsvety. Na chate si oddýchol od všetkého „riťsvetského“ a prišiel tam aj
na iné myšlienky. Presnejšie povedané na myš ani nie (tá zostala doma pri
počítači), ale lienky tam v prírode boli. Spokojne sa pásli na voškách,
ktoré z nich boli viditeľne nervózne. Bodaj by aj neboli, keď si na nich pánbožkove
kravičky - hmyzí to predátori - pochutnávali ako v reštaurácii. Len príbor
im chýbal. Epoi si skoro zaspieval °Sluníčko, sluníčko, popojdi maličko, stojíš
tu u cesty, stane se neštěstí...°
Aj prítomnosť oboch dám
prispela k zlepšeniu nálady Epoia. Predsa len ich spomienky
a rozhovory sa týkali inej oblasti spoločenského života. Presne toho,
ktorý Epoiovi chýbal v Riťsvete. Aura bola herečka, spolu so svojou dcérou
Luxanou. Esper zase predtým pracovala ako redaktorka v oblasti kultúry,
čiže bola tiež v rozhovoroch „profesionálne deformovaná“ týmto smerom.
Epoi ich rád počúval, ani nemusel často reagovať na rozhovor.
Epoiovi sa nový spôsob
cestovania tak zapáčil, že sa po návrate domov ešte v ten istý deň
rozhodol navštíviť brata Ylana. Najprv si cez mobil pozrel či sú doma. Boli
a opekali si nejaké mäso na dvore. Bolo ich tam ako Sásovanov a Epoi
sa rozhodol zhmotniť sa priamo pred
nimi, pri filagórii. Začal sa prenos priamo pred zrakom všetkých zúčastnených –
domácich aj hostí. Najprv sa začali objavovať vlasy, potom čelo, tvár, atď.
Spočiatku si Epoiove pribúdanie v priestore už trošku potrundžení prítomní ani
nevšimli, len dvojkilová Bobina (chlpatý biely postrach všetkých psov
a mačiek na okolí) sa s tým nedokázala vyrovnať. Štekala tak silno,
až sa Epoi obával, že jej niečo zhorí v zosilňovači.
Vtedy už zbystrili pozornosť
aj podaktorí triezvejší účastníci párty, ktorým nešlo do hlavy, ako to, že sa
na nich z priestoru, kde nič – tu nič, usmieva samotná hlava Epoia, ku
ktorej však pomaličky pribúdalo aj ostatné príslušenstvo. Epoi by im bol rád
zamával na pozdrav, ale v tej chvíli ruky ešte nemal... Podaktorí zabudli
aj opekať a všetci sledovali postupný Epoiov príchod. „To bolo
efektné“- zareagoval prvý Ylan a hneď vzápatí sa spýtal jeho obligátne:
„Čo si dáš na pitie? A rovnako ako vždy Epoiova odpoveď bola: „Vodu,
alebo čaj.“ Potom nasledovalo Ylanovo obligátne presvedčovanie, že by si
mal dať niečo alkoholické, žiaľ, ako vždy, neuspel. Epoi márne pátral
v pamäti, či niekto neoslavuje niečo, ale na nič a na nikoho
neprišiel. Zrejme len dostali chuť posedieť si vonku v teplom
podvečernom ovzduší.
Chvíľu sa ešte ich rozhovor
krútil okolo efektného spôsobu premiestňovania, ale po chvíli sa opäť zábava
vrátila do starých osvedčených koľají. Komusi zišlo na um, že by si mali
zaspievať, ale nedohodol sa s niekým ďalším, kto mal rovnaký nápad. Hlasná
argumentácia zabrala zopár minút, pokým sa dohodli na spoločnom repertoári.
Najväčšiu radosť z celej párty však mala Bobina. Pobehovala od jedného
k druhému, s nádejou počkala, či jej niečo niekto hodí, až sa
nakoniec usalašila Epoiovi na nohách, veľkoryso sa nechala hladkať, láskať
a nechala si ískať – skrátka bola na vrchole blaha. Aj Epoi bol spokojný. Mali
s Bobinou niečo spoločné – obaja boli celkom triezvi a pozorovatelia.
Deň sa ani nemohol lepšie skončiť.
× × × × ×
Tá ubíjajúca nečinnosť bola
neskutočná, doslova hmatateľná.
Pre koho už len môže byť
zaujímavá, ba až priam príťažlivá taká cukína? Akéže atraktívne zábery sa dajú
vydolovať z dusenia cukínových hranolčekov, kociek, plátkov, či iných
tvarov! Rovnako by dopadli aj podobné útvary z iných podôb tekvice, či už
išlo o klasickú ťahavú veľkú oranžovú, alebo o patizóny, ktoré sa už
tiež vyskytovali v širšej palete farieb. Okrem bielej aj v žltej
a zelenkavej. Bola tu ešte kríčková podlhovastá tekvica bielej či
tmavozelenej farby. A nakoniec známe ozdobné tekvičky všetkých tvarov
a farieb. Aj tie Epoi, pokiaľ boli mladé a jemné, konzumoval
a spracúval na jedlá. Teraz však o nič také nešlo. Bolo to také
miešanie záberov, obrazov, len výsledok bol zakaždým rovnaký: stereotypná tepelná
úprava tekvice.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára