4. 4. 2010

len tak 2

Ako ten čas beží, prichádzajú mi postupne na myseľ ďalšie dvojice slovensko-českých výrazov, tak som sa rozhodol, že ich sem pridám.
Keď máme niekoho stretnúť - potkat, tak sa dá konštatovať, že je to stretnutie - čo však v češtine môžeme vyjadriť aj slovom setkání.
Alebo si zoberme jednu z oblastí znečisťovania životného prostredia: sloveso fajčiť sa prekladá do jazyka českého ako kouřit. Fajka je však už dýmka a slovenský dym je po česky kouř. Ako sa nám to pekne točí dokola... Slovenské kúriť je zas topit - a kde? - predsa v budove, alias v stavení.
Dnes, keď sa kradne viac než v bývalom režime, treba o to viac majetok i peniaze strážiť čiže hlídat pred každým nehanebníkom - nestydou. Samozrejme len keď sa jedná o väčšie hodnoty. Kam sa hrabe taká veľkonočná plnka - nádivka..!
A keď sme už pri sviatkoch, často sa niekomu prihodí, že až v čase, keď sú už všetky obchody zatvorené zistí, že sa mu niečo potrebné na prípravu jedla minulo, čiže něco mu došlo...
Na záver by som rád zaželal všetkým používateľom oboch blízkych slovanských jazykov, aby si vždy vzájomne rozumeli a pri lúčení si hovorili jedine dovidenia - nashledanou (naviděnou) - a nikdy inak!

1. 4. 2010

len tak

Vrátil som sa nedávno z fakultnej nemocnice, kde mi mala byť vyoperovaná (už) enormne veľká štítna žľaza. Zatiaľ však nebola. Tak si len tak hoviem - lebedím a dokopy nič nerobím. Zišlo mi na um zopár  výrazov-nevýrazov a  rozhodol som sa teda napísať ich sem.
Napríklad také schodisko - opakom by predsa podľa zásad logiky malo byť východisko, alebo východ - záchod... prípadne západ - výpad. Všimli ste si také slovo, ako obchod? Dnes sa k tomu (bohužiaľ) opäť vraciame - obchodník si vyloží svoj tovar na ulici a okoloidúci ho OBCHODIA.
Tvrdí sa, že čeština a slovenčina sú si tak blízke jazyky, že vlastne k nedorozumeniu pomaly ani nemôže dôjsť.
Predsa sa však nájde dosť slov, ktoré dokážu niekedy zmiasť druhú stranu. Uvediem aspoň zopár príkladov:
Kapusta - zelí; kel - kapusta; čučoriedky - borůvky; marhule - meruňky; ponáhľať sa - spěchat; zmýliť sa - splést se;  pečeň - játra; neskoro - pozdě; šnúrky do topánok - tkaničky do bot; nohavice - kalhoty; a tak ďalej. Ozaj, prečo sa Jarek volá Nohavica a Adriana zase Sklenaříková..?

31. 1. 2010

Dostal som e-mailom...

IRISH BUM!
Kde sa vzal, tu sa vzal,
na letisku Slovák stál.
...nič netušiac - do Dublinu -
pribalil si výbušninu.

Politici oči pučia,
pre Slovensko je to slávy,
dnes už všetci rozoznajú
Ljubljanu od Bratislavy...

20. 1. 2010

Dostal som e-mailom

Pozor nebezpečný vírus!
Dňa 20.1.2010 som dostal upozornenie, že v najbližších dňoch nemajú užívatelia internetu otvárať žiadny mail s Predmetom: Pozvánka - nezávisle od toho, kto ho akože poslal.
Jedná sa o vírus Olympijská pochodeň, ktorý zničí pevný disk počítača. Tento vírus môže byť poslaný zdanlivo od známeho, ktorého má človek v adresári počítača.
Ak takýto mail niekto dostane (s Predmetom Pozvánka) - neotvárať a vypnúť počítač.
Tento vírus bol 19.1.2010 popoludní odhalený firmou Mc Affe pre Microsoft ako jeden z najničivejších. Zatiaľ nejestvuje proti nemu obrana.

3. 1. 2010

Neviem si poradiť

Už nejaký čas sa nemôžem dostať na iný svoj blog ( http://haston.bloguje.cz/ ), pretože sa mi tam vnucujú webnoviny.sk. Po dvoch-troch sekundách sa moja stránka stratí a zakryje ju stránka webnovín - bez možnosti odstrániť ju...
Nechápem, že sa opovažuje ktosi takýmto spôsobom znemožňovať fungovanie blogu. Na celej ploche elaborátu som nenašiel možnosť zatvoriť ich stránku obvyklým spôsobom. Už si neviem rady.
Akým právom si môžu niečo také dovoľovať?! Takáto prax rozhodne webnoviny.sk nectí a určite si už,  po negatívnej skúsenosti s nimi, nič od nich nenechám uverejniť na žiadnej svojej stránke.
Dokáže mi snáď niekto poradiť, ako sa dotieravcov zbaviť, aby som mohol pokračovať aj na tamtom blogu?

6. 12. 2009

rod, gender a čojaviemčo ešte..

V ostatnom čase sa môže človek občas stretnúť s názormi, že žijeme vo svete mužov a ženy sú vlastne diskriminované aj v jazyku, vo výrazoch, ktoré poukazujú na nadvládu mužov a čojaviemčo ešte.
Zišlo mi v tejto súvislosti na um pozrieť sa bližšie na stav výraziva v našom jazyku a čo nevidím? Predovšetkým som bol nútený konštatovať, že výrazov v ženskom gramatickom rode nie je o nič menej než v tom mužskom. Malá ukážka to snáď dokáže dostatočne ilustrovať:
- spokojnosť, radosť, láska, nenávisť, odvaha, hanba, zvedavosť, závisť, hlúposť, múdrosť, pravda, lož, túžba, sexualita, pohlavnosť, rodina, samoľúbosť, škola, hra, jar, jeseň, zima, búrka, opica, líška, korytnačka, sliepka, keramika, strana, stránka, faloš, inovať, námraza, osuheľ, voda, milosť, pôžička, veľkosť, Zemeguľa, hodina, minúta, sekunda, chvíľa, chlebáreň, papuľa, múza, inšpirácia, pľuha, obrana, dôvera, nevera, zbraň, vražda, smrť...
- úspech, smútok, žiaľ, zápor, klad, súhlas, strach, domov, názor, poklad, peniaz, svet, vesmír, nápad, srieň, sneh, ľad, dážď, pokoj, kľud, záver, úver, oheň, blesk, hrom, pes, vlk, medveď, jazvec, slon, porcelán,  deň, mesiac, rok, papľuh, útok, šport, počítač, bozk, štít, pôrod, život...
Nemôžem tu vymenovať väčšinu slovnej zásoby, okrem slov v strednom rode, pretože by to bolo nečitateľné (a či nečítateľné).
Mám však pocit, že neuveriteľné výtvory typu "hostka" ( http://haston.bloguje.cz ) sú nielen smiešne, trápne a neprirodzené, ale aj neopodstatnené. Nič nie je dobré, keď sa to robí nasilu - dokonca ani niektoré vyjadrenia, či sa už tvária ako spisovné, alebo nie.

11. 11. 2009

Ach jaj...

Keď tak počúvam vyjadrenia profesionálnych používateľov jazyka, často sa pýtam, za čo berú tí ľudia peniaze? Nemali by ich dostávať za správne používanie nášho jazyka? Ovplyvňujú predsa verejnosť a dokážu pomáhať učiteľom spisovného jazyka - pokiaľ však ich pedagogickú prácu neznehodnocujú vlastným chybným vyjadrovaním svojich či cudzích myšlienok, vnášajúc tak zmätok do vedomostí najmladšej generácie.
Dnes som napríklad počul v popoludňajšom vysielaní rozhlasu, ako v rozhovore s meteorológom použil moderátor relácie (M.H:) takéto slovné spojenie" "ani psa nehodno vyhnať VONKU".
Nie je mi jasné, prečo by mal niekto vyháňať psa, keď ten je už vonku - ledaže by ho chcel vyhnať za plot, na ulicu. To by však v súvislosti s nepríjemným počasím nemalo žiadnu spojitosť, a teda nedáva to zmysel. Pochopil by som, keby ten pes bol vnútri a dotyčná osoba by ho zamýšľala (ne)vyhnať von...
Alebo zlozvyk, ktorý sa šíri až neskutočne rýchlo, bohužiaľ, medzi profesionálnymi používateľmi jazyka - pýtajú sa na AKTUÁLNE počasie, aktuálne informácie či výsledky, aktuálnu situáciu, atď... Pýtam sa, koho by zaujímali neaktuálne informácie či športové výsledky, neaktuálna dopravná situácia alebo počasie? Načo takú samozrejmosť neustále zdôrazňovať?
Ďalšiu nepochopiteľnú informáciu sa dozvedám tiež dosť často z médií. Ide o vyjadrenia typu "dva roky DOZADU robili to a to". Mám tomu rozumieť tak, že dva roky cúvali? Veď to je donebavolajúci nezmysel!
Poďme však ďalej. Určite ste aj vy počuli, ako niekto pri vyslovovaní desatinného zlomku nevedel skloňovať. Napríklad: štyri CELÁ dvadsať, päť celá štyri, ap. Kde to žije, keď sa vyjadruje tak primitívne, ako stroj? Nevedieť, že prídavné meno "celá" sa mení v súlade s predchádzajúcou číslovkou (teda štyri celé..., päť celých...), to je podľa mňa hanba.
Keď už spomínam takéto záležitosti, nedá mi nespomenúť aj jednu "barlu", ktorú v poslednej dobe často používajú novinári. Ide o výrazy PREZENTÁCIA a PREZENTOVAŤ. Tie sú síce spisovné, ale nie jediné schopné vyjadriť určitú činnosť. Už ako keby dotyční zabudli na normálne domáce výrazy, ktorými sa dá vyjadriť skutočnosť, že niekto predstavil na výstave svoje či cudzie diela, vyjadril svoj názor na verejnosti, či inak dal najavo postoj k určitej záležitosti.
Neviem, ako vy, ale mne keď bude niekto servírovať (predkladať) deň čo deň, hoci aj moje najobľúbenejšie jedlo, musí sa mi nakoniec prejesť a sprotiviť. Im sa však spomínané dva výrazy neprejedli... Prečo asi? Pretože majú chudobnú slovnú zásobu alebo sú leniví samostatne rozmýšľať. Preto potrebujú slovnú barlu, alebo - čo je ešte horšie - usilujú sa (tak ako sa kedysi iní strkali Východu niekam) strkať Západu do takého istého otvoru... Skrátka poturčenec horší od Turka.
Napriek skeptickému tónu týchto riadkov , verím, že sú to len detské choroby, z ktorých sa raz vyliečia tí, ktorí majú moc ovplyvňovať verejnú mienku, a to aj v jazykovej oblasti. Jazyková gramotnosť by mala byť preto prvoradou podmienkou pri prijímaní novinárov do zamestnania.

30. 10. 2009

Som zmätený...

Už niekoľko dní sa v médiách spomínalo, ako budú českí poľnohospodári, roľníci či farmári protestovať proti nízkym výkupným cenám kravského mlieka v celej EÚ, ale najmä v ČR. Keď k tomu včera nakoniec došlo, neveriacky som sledoval na obrazovke, ako jazdia po poli a zalievajú pôdu mliekom...
Zrazu som zneistel. Na jednej strane farmári sa sťažujú, že výkupné ceny mlieka sú nižšie než ich výrobné náklady (a teda, že nemôžu z toho vyžiť) a človeku ich je ľúto, pretože sa starajú o výživu, ktorá je predsa základnou podmienkou na prežitie celého ľudstva - na druhej strane však nedokážem pochopiť, ako môže byť pre chovateľov hovädzieho dobytka finančne výhodnejšie ZBAVIŤ SA vyprodukovanej potraviny BEZPLATNE, než PREDAŤ JU, čo aj ZA NÍZKE CENY?
Keby boli darovali to mlieko do detských domovov, školských jedální a nemocníc (ktoré zápasia s každou korunou), bolo by to aspoň zmysluplné. Alebo im toto plytvanie niekto financuje? Neviem, či mám snáď nemoderné názory, ale mne sa toto počínanie javí ako neúcta k vyprodukovaným potravinám a k ľudskej práci. Dokonca, keby boli dali tú tekutinu vypiť teliatkam (ktorým je aj tak prvotne určená), mohli ušetriť na inom krmive a teľce mohli byť zdravšie a lepšie rásť.
Okrem toho, na poliach, kde sa pestujú poľnohospodárske plodiny, sa nachádza v pôde veľké množstvo myší, hrabošov, ap. Takýmto zalievaním ich vlastne farmári prikrmujú, resp. prilákajú ich na zaliatu plochu a položia tak základy možnej väčšej budúcoročnej straty na úrode pestovanej plodiny.
Teraz som zmätený, čo si mám o celej akcii myslieť a možno nie som sám...