Hubárska sezóna

Je tu obdobie, ktoré mám z celého roka asi najradšej. Dozrelo ovocie, dorástla zelenina, ale najmä začali rásť vo väčšom množstve huby. Vtedy si nemôžem pomôcť a musím chodiť do lesa a zbierať a zbierať... Zrejme nie som v tomto ošiali sám.
To sú veci vo všeobecnosti známe a tak trochu o nich píšem na http://haston.bloguje.cz - zaujalo ma však čosi iné. Stretávam sa občas s ľuďmi, ktorí namiesto huby hovoria "hríby" a na hríby (či už hríb dubový, smrekový, sosnový a i.) povedia, že sú to "dubáky". Výnimkou sú len hríb siný (siniak) a hríb zrnitohlúbikový - tie sú zase "modráky". Samozrejme pre intenzívne zmodrenie dužiny po poranení.
Už som sa viackrát pokúšal vniesť do tohto chaosu v názvosloví aký-taký poriadok, ale s ľuďmi je to ťažké. Mal som spolupracovníka, ktorý bol okrem hubára našťastie aj rybár. Prečo našťastie? Predstavuje totiž jediného môjho známeho z tých, ktorí tak nesprávne pomenúvali huby, čo sa aj naučil, ako ich nazývať správne a pochopil tiež prečo.
Zhovárali sme sa o hubách, bolo to v takomto období, keď sa blížia meniny Václava a po ňom Michala, a reč bola práve o podpňovkách, alebo podľa kalendára václavkách (michalkách, openkách, hromadinkách či podpníkoch). Ten môj známy vtedy vyhlásil: "Václavky nie sú až také chutné hríby ako dubáky, alebo kuriatka." Keď som mu oponoval, že václavky vôbec nie sú hríby, usadil ma hneď, že sú to hríby a basta. Všetko sú predsa hríby. Nijako si to nechcel dať vyhovoriť. Div, že ma nezačal považovať za nejakého menejcenného chudáka, ktorý takú jednoduchú vec nedokáže pochopiť.
Keď som si už pomaly nevedel s ním rady, zišlo mi na um, že je náruživý rybár, a preto som sa ho len tak mimochodom spýtal: "Taká šťuka, to je dravý kapor, však?" Do neho akoby niekto pichol. "Čo to rozprávaš za hlúposti, veď šťuka je šťuka a kapor je kapor!" A mne nebolo viac treba. Už som vedel, že je môj. "No vidíš, a václávka je václavka a hríb je hríb. A všetko sú to huby, tak ako šťuka a kapor sú ryby." To bol rybár. Ako to však vysvetliť nerybárom?

O robotoch,a iných skutočnostiach

Keď som sa tak započúval občas do textov piesní, ktoré zneli (ako zvuková kulisa pri mojej najrozličnejšej činnosti) z tranzistoráka, s údivom som sa dozvedal široké spektrum informácií. Napríklad, vedeli ste, že slovenskí textári už sa púšťajú aj do takých tém, ako je robotizácia a dokonca sa zaujímajú i o citový (ľúbostný) život týchto zložitých elektronických zariadení?
Aj ja som si to uvedomil, až keď som začul progresívny text: "neverím, že si nebola vyrobená pre mňa...". Boli v tom texte aj ďalšie perly, ale bohužiaľ som si ich nezapamätal.
Nie všetci textári sa však dokážu tak bravúrne vyjadrovať (aspoň dúfam, že nejde stále o toho istého autora). Dozvedel som sa totiž od mladej speváčky, že "len ty smieš zostať na mne" - to je celkom jednoznačné a zrozumiteľné. Akosi som však nepochopil, prečo sa tam znenazdajky objavilo ďalšie slovo: "závislý...". Zrejme chýbali ešte tri slabiky, tak textár doplnil text prvým slovom, ktoré mu prišlo na um. Čo na tom, že nikto nevie kto je závislý a od čoho. To by tam podľa mňa nemalo chýbať, ak má poslucháč porozumieť textu.
Ďalší text ma presvedčil, že sa už do písania textov piesní púšťajú zrejme aj cudzinci, ktorým sa zatiaľ nepodarilo zvládnuť celkom suverénne našu reč a používajú preto akúsi "pigeon slovak". Neveríte? Hľa: namiesto jednoduchého spojenia podaj mi ruku, vyčarí zahraničný textár toto - "daj ruku do mojej ruky".
No nie je to rozkošné??

Prečo nie aj "ťíto"?

Dnes je to môj prvý príspevok v týchto končinách a dúfam, že nie posledný...
V ostatnom čase sa stále viac rozmáha nesprávna výslovnosť niektorých tvarov ukazovacieho zámena: "tie", "tieto". Je neuveriteľné, ako ľahko sa šíri taká chybná výslovnosť - podobne ako dnes tak často skloňovaná chrípka typu A (prasacia). Ľudia majú tendenciu kopírovať nesprávne veci na úkor tých správnych. Aj v tomto prípade sa úplne bezdôvodne rozhodli mnohí užívatelia slovenského jazyka vyslovovať spomenuté tvary zámena mäkko, teda "ťje" a "ťjeto".
Niekto by si mohol myslieť, že je to snáď vplyv nejakého nárečia, ale ktoré nárečie by vyslovovalo mäkko tvary pre ženský a stredný rod a tvrdo pre rod mužský? Také jednoducho neexistuje. Nikto totiž nevyslovuje "ťí" a "ťíto". Tak prečo potom mäkčia ľudia v už spomenutých tvaroch?!? Dokáže mi na moju otázku niekto odpovedať?