Vrátil som sa nedávno z fakultnej nemocnice, kde mi mala byť vyoperovaná (už) enormne veľká štítna žľaza. Zatiaľ však nebola. Tak si len tak hoviem - lebedím a dokopy nič nerobím. Zišlo mi na um zopár výrazov-nevýrazov a rozhodol som sa teda napísať ich sem.
Napríklad také schodisko - opakom by predsa podľa zásad logiky malo byť východisko, alebo východ - záchod... prípadne západ - výpad. Všimli ste si také slovo, ako obchod? Dnes sa k tomu (bohužiaľ) opäť vraciame - obchodník si vyloží svoj tovar na ulici a okoloidúci ho OBCHODIA.
Tvrdí sa, že čeština a slovenčina sú si tak blízke jazyky, že vlastne k nedorozumeniu pomaly ani nemôže dôjsť.
Predsa sa však nájde dosť slov, ktoré dokážu niekedy zmiasť druhú stranu. Uvediem aspoň zopár príkladov:
Kapusta - zelí; kel - kapusta; čučoriedky - borůvky; marhule - meruňky; ponáhľať sa - spěchat; zmýliť sa - splést se; pečeň - játra; neskoro - pozdě; šnúrky do topánok - tkaničky do bot; nohavice - kalhoty; a tak ďalej. Ozaj, prečo sa Jarek volá Nohavica a Adriana zase Sklenaříková..?
1. 4. 2010
31. 1. 2010
20. 1. 2010
Dostal som e-mailom
Pozor nebezpečný vírus!
Dňa 20.1.2010 som dostal upozornenie, že v najbližších dňoch nemajú užívatelia internetu otvárať žiadny mail s Predmetom: Pozvánka - nezávisle od toho, kto ho akože poslal.
Jedná sa o vírus Olympijská pochodeň, ktorý zničí pevný disk počítača. Tento vírus môže byť poslaný zdanlivo od známeho, ktorého má človek v adresári počítača.
Ak takýto mail niekto dostane (s Predmetom Pozvánka) - neotvárať a vypnúť počítač.
Tento vírus bol 19.1.2010 popoludní odhalený firmou Mc Affe pre Microsoft ako jeden z najničivejších. Zatiaľ nejestvuje proti nemu obrana.
Dňa 20.1.2010 som dostal upozornenie, že v najbližších dňoch nemajú užívatelia internetu otvárať žiadny mail s Predmetom: Pozvánka - nezávisle od toho, kto ho akože poslal.
Jedná sa o vírus Olympijská pochodeň, ktorý zničí pevný disk počítača. Tento vírus môže byť poslaný zdanlivo od známeho, ktorého má človek v adresári počítača.
Ak takýto mail niekto dostane (s Predmetom Pozvánka) - neotvárať a vypnúť počítač.
Tento vírus bol 19.1.2010 popoludní odhalený firmou Mc Affe pre Microsoft ako jeden z najničivejších. Zatiaľ nejestvuje proti nemu obrana.
3. 1. 2010
Neviem si poradiť
Už nejaký čas sa nemôžem dostať na iný svoj blog ( http://haston.bloguje.cz/ ), pretože sa mi tam vnucujú webnoviny.sk. Po dvoch-troch sekundách sa moja stránka stratí a zakryje ju stránka webnovín - bez možnosti odstrániť ju...
Nechápem, že sa opovažuje ktosi takýmto spôsobom znemožňovať fungovanie blogu. Na celej ploche elaborátu som nenašiel možnosť zatvoriť ich stránku obvyklým spôsobom. Už si neviem rady.
Akým právom si môžu niečo také dovoľovať?! Takáto prax rozhodne webnoviny.sk nectí a určite si už, po negatívnej skúsenosti s nimi, nič od nich nenechám uverejniť na žiadnej svojej stránke.
Dokáže mi snáď niekto poradiť, ako sa dotieravcov zbaviť, aby som mohol pokračovať aj na tamtom blogu?
Nechápem, že sa opovažuje ktosi takýmto spôsobom znemožňovať fungovanie blogu. Na celej ploche elaborátu som nenašiel možnosť zatvoriť ich stránku obvyklým spôsobom. Už si neviem rady.
Akým právom si môžu niečo také dovoľovať?! Takáto prax rozhodne webnoviny.sk nectí a určite si už, po negatívnej skúsenosti s nimi, nič od nich nenechám uverejniť na žiadnej svojej stránke.
Dokáže mi snáď niekto poradiť, ako sa dotieravcov zbaviť, aby som mohol pokračovať aj na tamtom blogu?
31. 12. 2009
Hastonovo: rod, gender a čojaviemčo ešte..
Hastonovo: rod, gender a čojaviemčo ešte..
ja som z toho dosť nešťastný a neviem, ako to odstrániť
ja som z toho dosť nešťastný a neviem, ako to odstrániť
6. 12. 2009
rod, gender a čojaviemčo ešte..
V ostatnom čase sa môže človek občas stretnúť s názormi, že žijeme vo svete mužov a ženy sú vlastne diskriminované aj v jazyku, vo výrazoch, ktoré poukazujú na nadvládu mužov a čojaviemčo ešte.
Zišlo mi v tejto súvislosti na um pozrieť sa bližšie na stav výraziva v našom jazyku a čo nevidím? Predovšetkým som bol nútený konštatovať, že výrazov v ženskom gramatickom rode nie je o nič menej než v tom mužskom. Malá ukážka to snáď dokáže dostatočne ilustrovať:
- spokojnosť, radosť, láska, nenávisť, odvaha, hanba, zvedavosť, závisť, hlúposť, múdrosť, pravda, lož, túžba, sexualita, pohlavnosť, rodina, samoľúbosť, škola, hra, jar, jeseň, zima, búrka, opica, líška, korytnačka, sliepka, keramika, strana, stránka, faloš, inovať, námraza, osuheľ, voda, milosť, pôžička, veľkosť, Zemeguľa, hodina, minúta, sekunda, chvíľa, chlebáreň, papuľa, múza, inšpirácia, pľuha, obrana, dôvera, nevera, zbraň, vražda, smrť...
- úspech, smútok, žiaľ, zápor, klad, súhlas, strach, domov, názor, poklad, peniaz, svet, vesmír, nápad, srieň, sneh, ľad, dážď, pokoj, kľud, záver, úver, oheň, blesk, hrom, pes, vlk, medveď, jazvec, slon, porcelán, deň, mesiac, rok, papľuh, útok, šport, počítač, bozk, štít, pôrod, život...
Nemôžem tu vymenovať väčšinu slovnej zásoby, okrem slov v strednom rode, pretože by to bolo nečitateľné (a či nečítateľné).
Mám však pocit, že neuveriteľné výtvory typu "hostka" ( http://haston.bloguje.cz ) sú nielen smiešne, trápne a neprirodzené, ale aj neopodstatnené. Nič nie je dobré, keď sa to robí nasilu - dokonca ani niektoré vyjadrenia, či sa už tvária ako spisovné, alebo nie.
Zišlo mi v tejto súvislosti na um pozrieť sa bližšie na stav výraziva v našom jazyku a čo nevidím? Predovšetkým som bol nútený konštatovať, že výrazov v ženskom gramatickom rode nie je o nič menej než v tom mužskom. Malá ukážka to snáď dokáže dostatočne ilustrovať:
- spokojnosť, radosť, láska, nenávisť, odvaha, hanba, zvedavosť, závisť, hlúposť, múdrosť, pravda, lož, túžba, sexualita, pohlavnosť, rodina, samoľúbosť, škola, hra, jar, jeseň, zima, búrka, opica, líška, korytnačka, sliepka, keramika, strana, stránka, faloš, inovať, námraza, osuheľ, voda, milosť, pôžička, veľkosť, Zemeguľa, hodina, minúta, sekunda, chvíľa, chlebáreň, papuľa, múza, inšpirácia, pľuha, obrana, dôvera, nevera, zbraň, vražda, smrť...
- úspech, smútok, žiaľ, zápor, klad, súhlas, strach, domov, názor, poklad, peniaz, svet, vesmír, nápad, srieň, sneh, ľad, dážď, pokoj, kľud, záver, úver, oheň, blesk, hrom, pes, vlk, medveď, jazvec, slon, porcelán, deň, mesiac, rok, papľuh, útok, šport, počítač, bozk, štít, pôrod, život...
Nemôžem tu vymenovať väčšinu slovnej zásoby, okrem slov v strednom rode, pretože by to bolo nečitateľné (a či nečítateľné).
Mám však pocit, že neuveriteľné výtvory typu "hostka" ( http://haston.bloguje.cz ) sú nielen smiešne, trápne a neprirodzené, ale aj neopodstatnené. Nič nie je dobré, keď sa to robí nasilu - dokonca ani niektoré vyjadrenia, či sa už tvária ako spisovné, alebo nie.
11. 11. 2009
Ach jaj...
Keď tak počúvam vyjadrenia profesionálnych používateľov jazyka, často sa pýtam, za čo berú tí ľudia peniaze? Nemali by ich dostávať za správne používanie nášho jazyka? Ovplyvňujú predsa verejnosť a dokážu pomáhať učiteľom spisovného jazyka - pokiaľ však ich pedagogickú prácu neznehodnocujú vlastným chybným vyjadrovaním svojich či cudzích myšlienok, vnášajúc tak zmätok do vedomostí najmladšej generácie.
Dnes som napríklad počul v popoludňajšom vysielaní rozhlasu, ako v rozhovore s meteorológom použil moderátor relácie (M.H:) takéto slovné spojenie" "ani psa nehodno vyhnať VONKU".
Nie je mi jasné, prečo by mal niekto vyháňať psa, keď ten je už vonku - ledaže by ho chcel vyhnať za plot, na ulicu. To by však v súvislosti s nepríjemným počasím nemalo žiadnu spojitosť, a teda nedáva to zmysel. Pochopil by som, keby ten pes bol vnútri a dotyčná osoba by ho zamýšľala (ne)vyhnať von...
Alebo zlozvyk, ktorý sa šíri až neskutočne rýchlo, bohužiaľ, medzi profesionálnymi používateľmi jazyka - pýtajú sa na AKTUÁLNE počasie, aktuálne informácie či výsledky, aktuálnu situáciu, atď... Pýtam sa, koho by zaujímali neaktuálne informácie či športové výsledky, neaktuálna dopravná situácia alebo počasie? Načo takú samozrejmosť neustále zdôrazňovať?
Ďalšiu nepochopiteľnú informáciu sa dozvedám tiež dosť často z médií. Ide o vyjadrenia typu "dva roky DOZADU robili to a to". Mám tomu rozumieť tak, že dva roky cúvali? Veď to je donebavolajúci nezmysel!
Poďme však ďalej. Určite ste aj vy počuli, ako niekto pri vyslovovaní desatinného zlomku nevedel skloňovať. Napríklad: štyri CELÁ dvadsať, päť celá štyri, ap. Kde to žije, keď sa vyjadruje tak primitívne, ako stroj? Nevedieť, že prídavné meno "celá" sa mení v súlade s predchádzajúcou číslovkou (teda štyri celé..., päť celých...), to je podľa mňa hanba.
Keď už spomínam takéto záležitosti, nedá mi nespomenúť aj jednu "barlu", ktorú v poslednej dobe často používajú novinári. Ide o výrazy PREZENTÁCIA a PREZENTOVAŤ. Tie sú síce spisovné, ale nie jediné schopné vyjadriť určitú činnosť. Už ako keby dotyční zabudli na normálne domáce výrazy, ktorými sa dá vyjadriť skutočnosť, že niekto predstavil na výstave svoje či cudzie diela, vyjadril svoj názor na verejnosti, či inak dal najavo postoj k určitej záležitosti.
Neviem, ako vy, ale mne keď bude niekto servírovať (predkladať) deň čo deň, hoci aj moje najobľúbenejšie jedlo, musí sa mi nakoniec prejesť a sprotiviť. Im sa však spomínané dva výrazy neprejedli... Prečo asi? Pretože majú chudobnú slovnú zásobu alebo sú leniví samostatne rozmýšľať. Preto potrebujú slovnú barlu, alebo - čo je ešte horšie - usilujú sa (tak ako sa kedysi iní strkali Východu niekam) strkať Západu do takého istého otvoru... Skrátka poturčenec horší od Turka.
Napriek skeptickému tónu týchto riadkov , verím, že sú to len detské choroby, z ktorých sa raz vyliečia tí, ktorí majú moc ovplyvňovať verejnú mienku, a to aj v jazykovej oblasti. Jazyková gramotnosť by mala byť preto prvoradou podmienkou pri prijímaní novinárov do zamestnania.
Dnes som napríklad počul v popoludňajšom vysielaní rozhlasu, ako v rozhovore s meteorológom použil moderátor relácie (M.H:) takéto slovné spojenie" "ani psa nehodno vyhnať VONKU".
Nie je mi jasné, prečo by mal niekto vyháňať psa, keď ten je už vonku - ledaže by ho chcel vyhnať za plot, na ulicu. To by však v súvislosti s nepríjemným počasím nemalo žiadnu spojitosť, a teda nedáva to zmysel. Pochopil by som, keby ten pes bol vnútri a dotyčná osoba by ho zamýšľala (ne)vyhnať von...
Alebo zlozvyk, ktorý sa šíri až neskutočne rýchlo, bohužiaľ, medzi profesionálnymi používateľmi jazyka - pýtajú sa na AKTUÁLNE počasie, aktuálne informácie či výsledky, aktuálnu situáciu, atď... Pýtam sa, koho by zaujímali neaktuálne informácie či športové výsledky, neaktuálna dopravná situácia alebo počasie? Načo takú samozrejmosť neustále zdôrazňovať?
Ďalšiu nepochopiteľnú informáciu sa dozvedám tiež dosť často z médií. Ide o vyjadrenia typu "dva roky DOZADU robili to a to". Mám tomu rozumieť tak, že dva roky cúvali? Veď to je donebavolajúci nezmysel!
Poďme však ďalej. Určite ste aj vy počuli, ako niekto pri vyslovovaní desatinného zlomku nevedel skloňovať. Napríklad: štyri CELÁ dvadsať, päť celá štyri, ap. Kde to žije, keď sa vyjadruje tak primitívne, ako stroj? Nevedieť, že prídavné meno "celá" sa mení v súlade s predchádzajúcou číslovkou (teda štyri celé..., päť celých...), to je podľa mňa hanba.
Keď už spomínam takéto záležitosti, nedá mi nespomenúť aj jednu "barlu", ktorú v poslednej dobe často používajú novinári. Ide o výrazy PREZENTÁCIA a PREZENTOVAŤ. Tie sú síce spisovné, ale nie jediné schopné vyjadriť určitú činnosť. Už ako keby dotyční zabudli na normálne domáce výrazy, ktorými sa dá vyjadriť skutočnosť, že niekto predstavil na výstave svoje či cudzie diela, vyjadril svoj názor na verejnosti, či inak dal najavo postoj k určitej záležitosti.
Neviem, ako vy, ale mne keď bude niekto servírovať (predkladať) deň čo deň, hoci aj moje najobľúbenejšie jedlo, musí sa mi nakoniec prejesť a sprotiviť. Im sa však spomínané dva výrazy neprejedli... Prečo asi? Pretože majú chudobnú slovnú zásobu alebo sú leniví samostatne rozmýšľať. Preto potrebujú slovnú barlu, alebo - čo je ešte horšie - usilujú sa (tak ako sa kedysi iní strkali Východu niekam) strkať Západu do takého istého otvoru... Skrátka poturčenec horší od Turka.
Napriek skeptickému tónu týchto riadkov , verím, že sú to len detské choroby, z ktorých sa raz vyliečia tí, ktorí majú moc ovplyvňovať verejnú mienku, a to aj v jazykovej oblasti. Jazyková gramotnosť by mala byť preto prvoradou podmienkou pri prijímaní novinárov do zamestnania.
30. 10. 2009
Som zmätený...
Už niekoľko dní sa v médiách spomínalo, ako budú českí poľnohospodári, roľníci či farmári protestovať proti nízkym výkupným cenám kravského mlieka v celej EÚ, ale najmä v ČR. Keď k tomu včera nakoniec došlo, neveriacky som sledoval na obrazovke, ako jazdia po poli a zalievajú pôdu mliekom...
Zrazu som zneistel. Na jednej strane farmári sa sťažujú, že výkupné ceny mlieka sú nižšie než ich výrobné náklady (a teda, že nemôžu z toho vyžiť) a človeku ich je ľúto, pretože sa starajú o výživu, ktorá je predsa základnou podmienkou na prežitie celého ľudstva - na druhej strane však nedokážem pochopiť, ako môže byť pre chovateľov hovädzieho dobytka finančne výhodnejšie ZBAVIŤ SA vyprodukovanej potraviny BEZPLATNE, než PREDAŤ JU, čo aj ZA NÍZKE CENY?
Keby boli darovali to mlieko do detských domovov, školských jedální a nemocníc (ktoré zápasia s každou korunou), bolo by to aspoň zmysluplné. Alebo im toto plytvanie niekto financuje? Neviem, či mám snáď nemoderné názory, ale mne sa toto počínanie javí ako neúcta k vyprodukovaným potravinám a k ľudskej práci. Dokonca, keby boli dali tú tekutinu vypiť teliatkam (ktorým je aj tak prvotne určená), mohli ušetriť na inom krmive a teľce mohli byť zdravšie a lepšie rásť.
Okrem toho, na poliach, kde sa pestujú poľnohospodárske plodiny, sa nachádza v pôde veľké množstvo myší, hrabošov, ap. Takýmto zalievaním ich vlastne farmári prikrmujú, resp. prilákajú ich na zaliatu plochu a položia tak základy možnej väčšej budúcoročnej straty na úrode pestovanej plodiny.
Teraz som zmätený, čo si mám o celej akcii myslieť a možno nie som sám...
Zrazu som zneistel. Na jednej strane farmári sa sťažujú, že výkupné ceny mlieka sú nižšie než ich výrobné náklady (a teda, že nemôžu z toho vyžiť) a človeku ich je ľúto, pretože sa starajú o výživu, ktorá je predsa základnou podmienkou na prežitie celého ľudstva - na druhej strane však nedokážem pochopiť, ako môže byť pre chovateľov hovädzieho dobytka finančne výhodnejšie ZBAVIŤ SA vyprodukovanej potraviny BEZPLATNE, než PREDAŤ JU, čo aj ZA NÍZKE CENY?
Keby boli darovali to mlieko do detských domovov, školských jedální a nemocníc (ktoré zápasia s každou korunou), bolo by to aspoň zmysluplné. Alebo im toto plytvanie niekto financuje? Neviem, či mám snáď nemoderné názory, ale mne sa toto počínanie javí ako neúcta k vyprodukovaným potravinám a k ľudskej práci. Dokonca, keby boli dali tú tekutinu vypiť teliatkam (ktorým je aj tak prvotne určená), mohli ušetriť na inom krmive a teľce mohli byť zdravšie a lepšie rásť.
Okrem toho, na poliach, kde sa pestujú poľnohospodárske plodiny, sa nachádza v pôde veľké množstvo myší, hrabošov, ap. Takýmto zalievaním ich vlastne farmári prikrmujú, resp. prilákajú ich na zaliatu plochu a položia tak základy možnej väčšej budúcoročnej straty na úrode pestovanej plodiny.
Teraz som zmätený, čo si mám o celej akcii myslieť a možno nie som sám...
8. 10. 2009
Peniaze, Slováci a Maďari
V Slovenskej republike je od 1.januára/ledna 2009 zavedená platná mena euro (€). To je všeobecne známe nielen v zahraničí (až z Afriky odo mňa cez internet pýtali černošky peniaze - a vedeli, že tu máme zavedené euro...), ale dokonca aj v Slovensku.
Zaráža ma však na niektorých mojich spoluobčanoch (a nie je ich, bohužiaľ, tak málo), že aj 90 rokov po rozpade "žalára národov" Rakúsko-Uhorska na nich ešte stále negatívne vplýva maďarizácia, o ktorej som predpokladal, že sa už dávno prepadla na smetisko dejín.
Veď posúďte sami: Slovák keď povedal "jedna korunA", Maďar to vyslovil "egy koronA" (eďkorona); tam, kde sa v slovenčine povedalo "tri korunY", v maďarčine to bolo "három koronA". Takisto "šesť korúN" - "hat koronA"... Skrátka maďarčina pri číslovkách nemení nijako tvar počítaného podstatného mena.
Prejdime teraz do súčasnosti. Koľkokrát počujem: ten tovar stojí "tri eurO", alebo hoci "desať eurO". Celkom ako v maďarčine. Že by Slováci ešte nezistili, že už sú sami sebe pánmi, a to aj v jazykovej oblasti? Alebo, nebodaj, ich prechod na novú menu tak dezorientoval, že zabudli na skutočnosť, že v slovenčine (ako v mnohých ďalších slovanských jazykoch) sa podstatné mená skloňujú a majú aj množné číslo?
Zrejme neovládajú skloňovanie podstatného mena "euro" - aspoň v množnom čísle to tak vyzerá. Hádam si teda pripomenieme tvary skloňovania tohto slova v množnom čísle: eurá, bez eur (ja by som kľudne dokázal použiť tvar eúr), k eurám, o eurách, s eurami.
Nerobím si však zbytočné ilúzie o masovej čítanosti tohto blogu, a teda ani o jeho väčšom vplyve na vyjadrovanie tej časti mojich spoluobčanov, ktorí sa ešte nevymanili spod jarma pomaďarčovania...:-)
Zaráža ma však na niektorých mojich spoluobčanoch (a nie je ich, bohužiaľ, tak málo), že aj 90 rokov po rozpade "žalára národov" Rakúsko-Uhorska na nich ešte stále negatívne vplýva maďarizácia, o ktorej som predpokladal, že sa už dávno prepadla na smetisko dejín.
Veď posúďte sami: Slovák keď povedal "jedna korunA", Maďar to vyslovil "egy koronA" (eďkorona); tam, kde sa v slovenčine povedalo "tri korunY", v maďarčine to bolo "három koronA". Takisto "šesť korúN" - "hat koronA"... Skrátka maďarčina pri číslovkách nemení nijako tvar počítaného podstatného mena.
Prejdime teraz do súčasnosti. Koľkokrát počujem: ten tovar stojí "tri eurO", alebo hoci "desať eurO". Celkom ako v maďarčine. Že by Slováci ešte nezistili, že už sú sami sebe pánmi, a to aj v jazykovej oblasti? Alebo, nebodaj, ich prechod na novú menu tak dezorientoval, že zabudli na skutočnosť, že v slovenčine (ako v mnohých ďalších slovanských jazykoch) sa podstatné mená skloňujú a majú aj množné číslo?
Zrejme neovládajú skloňovanie podstatného mena "euro" - aspoň v množnom čísle to tak vyzerá. Hádam si teda pripomenieme tvary skloňovania tohto slova v množnom čísle: eurá, bez eur (ja by som kľudne dokázal použiť tvar eúr), k eurám, o eurách, s eurami.
Nerobím si však zbytočné ilúzie o masovej čítanosti tohto blogu, a teda ani o jeho väčšom vplyve na vyjadrovanie tej časti mojich spoluobčanov, ktorí sa ešte nevymanili spod jarma pomaďarčovania...:-)
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)